Vláda vyslala tridsiatnikom správy, že ich čakajú zásadné straty, hovorí šéf penzijných správcov
Návrh vlády počíta s tým, že odvody sa budú deliť v pomere 14 ku 4. Sociálna poisťovňa tak napríklad na trináste dôchodky získa o 365 miliónov viac. Vláda sa teda rozhodla na úkor dôchodkového sporenia podporiť priebežný prvý pilier, ktorý aj tak bude v budúcnosti nevyhnutne slabnúť. Pracujúcich v porovnaní s počtom dôchodcov jednoducho nebude dosť.
„Keď sa pozrieme na budúcu rovnicu, ktorú bude treba vyriešiť, tak máme tri parametre, s ktorými vieme hýbať. Je to dôchodkový vek, výška dôchodkov a výška odvodov. Všetky tri parametre sa v budúcnosti podľa mňa budú musieť upravovať, aby sa to aspoň ako-tak dalo udržať. Kedy to príde, kto sa na to odváži, to neviem povedať, ale tá rovnica nepustí,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda predseda predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Miroslav Kotov.
Ako vnímate predstavený návrh, ktorý znižuje o tretinu príspevky do II. piliera?
Nesúhlasíme s tým a prekvapilo nás to. Samotné zníženie príspevkov do druhého piliera nepovažujeme za formu šetrenia. Považujeme to len za posun problémov v čase. Pritom vieme, že tie problémy nastanú. Pokiaľ ide o samotné šetrenie, funguje to tak, že musíte obmedzovať výdavky a nie škrtať úspory. Funguje to rovnako ako v domácnosti. Predstavme si, že máte príjem tisíc eur, výdavky 900 eur a sto eur ušetríte. Lenže príde vyššia miera inflácie a vaše výdavky stúpnu na 950 eur. Ak budete kupovať to isté, znamená to, že ušetríte o 50 eur menej. Keď si jednoducho len usporíte menej, to nie je šetrenie. Šetrenie je to, ak zoškrtáte vlastné výdavky tak, aby ste stále míňali len 900 eur a naďalej budete sto sporiť. Siahnuť na budúce úspory dôchodcov nie je forma šetrenia.
Hovoril niekto s vami z konkrétnych ministerstiev? Aký je ich pohľad na zmeny?
S Asociáciou dôchodkových správcovských spoločností nikto nekomunikoval – ani rezort financií, ani rezort práce.
Očakávate nejaké diskusie ešte predtým, ako návrh prejde parlamentom?
Existuje štandardný pripomienkový proces k jednotlivým návrhom, aktuálne zvažujeme, či ako asociácia budeme jednotlivé časti návrhov pripomienkovať.
Aj zmeny v druhom pilieri majú byť súčasťou zrýchleného legislatívneho konania, čiže ten priestor je obmedzený.
Takmer určite to pôjde v skrátenom legislatívnom konaní. Vzhľadom na to, že účinnosti jednotlivých opatrení sú už od januára 2024, nie je možné prejsť štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaní.
Nie je teda jasné, ako budete reagovať?
Zatiaľ to nie je jasné, zvažujeme možnosti.
Dá sa odhadnúť, o koľko peňazí druhý pilier príde? Skúste to vysvetliť na príklade.
Čo sa týka odvodových sadzieb, v roku 2023 sú nastavené tak, že z povinných odvodov vo výške 18 percent vymeriavacieho základu ide 5,5 percenta do druhého piliera a 12,5 percenta ide do Sociálnej poisťovne. Podľa aktuálne platného zákona mali príspevky do druhého piliera postupne rásť na šesť percent. Tempo nárastu príspevkov do druhého piliera sa ale už v minulosti spomalilo. Pôvodne sme hranicu šesť percent mali dosiahnuť v roku 2024, no tempo nárastu sa potom rozhodnutím vlády pod vedením OĽaNO spomalilo a šesť percent sme mali dosiahnuť v roku 2027.
Poďme ale zníženie úspor porovnávať voči aktuálnemu stavu. Prepočty ministerstva financií hovoria, že zníženie na štyri percentá prinesie do rozpočtu zhruba 360 miliónov eur. To je presne tá suma, ktorá sa nedostane na súkromné účty sporiteľov.
Ak zohľadníme zhodnotenie, ako to bude vyzerať? Čoraz viac peňazí smeruje do relatívne výkonných fondov.
Neexistuje univerzálne číslo, platné pre všetkých sporiteľov. My postupne presúvame sporiteľov z garantovaných do negarantovaných fondov, to bude trvať do konca roku 2025. Na konci roku 2024 budeme v dvoch tretinách až v troch štvrtinách presunu. Sporitelia budú mať viac prostriedkov v indexových fondoch a odhadovať hodnotu majetku je ťažké, pretože tieto fondy môžu výraznejšie kolísať. Výkyv môže spôsobiť to, že strata spôsobená nižšími prostriedkami sa naoko vykryje, lenže to nie je téma na diskusiu.
Nemôžeme hovoriť o tom, či výkonnosť vykryje, prípadne nevykryje výpadky v príspevkoch, lebo to zhodnotenie by zachytilo aj tie príspevky, ktoré pôvodne do druhého piliera mali prísť, no neprišli. Keď raz niekto pošle menej, tak bude mať menej.
Ešte stále je v krajine množstvo ľudí, ktorí nemali šancu si na vlastný dôchodok nasporiť. Druhý pilier je tu zhruba dvadsať rokov. Vzhľadom na zásahy, ktoré v ňom boli, a spôsob, akým si ľudia sporili, to pre mnohých nie je dostatočný čas. Títo ľudia sa teda musia spoliehať na prvý pilier. Na druhej strane, v prípade mladých ľudí by dávalo zmysel podporiť druhý pilier na úkor prvého a prispieť k riešeniu problému, že na budúcich dôchodcov nebude pripadať dostatok pracujúcich. Máme tu teda dva oprávnené záujmy, ktoré stoja proti sebe. Ako vnímate túto dilemu?
Dvadsať rokov je už pomerne dlhá doba na to, aby si ľudia dokázali pomerne slušne nasporiť. Treba sa ale pozrieť na históriu zásahov do druhého piliera. Dôsledky tých zásahov sú zásadnejšie ako dvadsaťročný horizont. Mali sme finančné krízy. Potom sa v najnevhodnejšom okamihu zaviedli šesťmesačné garancie a v roku 2013 prišiel presun sporiteľov do garantovaných fondov. To, že si sporitelia nasporili menej, je dôsledok skôr týchto zásahov ako krátkeho sporiaceho horizontu. Dvadsať rokov je pomerne dlhé obdobie.
Ak porovnávame dôchodok z prvého a druhého piliera, tak pokiaľ bude prvý pilier vyplácať dôchodky vysoko nad rámec možností ekonomiky, tak druhý pilier sa s ním bude ťažko porovnávať. V druhom pilieri sporiteľ nájde len to, čo tam vložil a k tomu nejaké zhodnotenie. Prvý pilier je krátkodobo schopný vyplácať aj také dôchodky, ktoré si ekonomika v skutočnosti nemôže dovoliť.
Vnímate to teda tak, že v súčasnosti prvý pilier vypláca dôchodky nad rámec svojich možností?
Áno.
Diskusia je komplikovaná aj v tom, že prvé dôchodky z druhého piliera boli skutočne nízke, niektorí ľudia túto skúsenosť majú. Môže sa teda stať, že si ľudia povedia, že vláda ide obmedzovať aj tak zle fungujúci systém a aspoň bude na trináste dôchodky. Do akej miery zápasíte aj s reputačným problémom druhého piliera?
Porovnávanie druhého a prvého piliera tu vždy bolo, no tieto piliere by sa nemali takto porovnávať. Sú sporitelia, ktorí z druhého piliera dostanú viac, pretože v prvom pilieri je určitá dávka solidárnosti. Sú sporitelia, pre ktorých je výhodnejší prvý pilier, sú sporitelia, pre ktorých je výhodnejší ten druhý. Tieto nástroje boli ale dizajnované tak, aby sa navzájom dopĺňali. Všetci by mali byť v jednom aj v druhom pilieri. Tým sa rozkladajú riziká, ktoré sú spojené s vyplácaním budúcich dôchodkov.
Tieto riziká sú pre každý z pilierov rôzne. V prvom pilieri je rizikom demografický vývoj, v druhom pilieri sú rizikom prípadné nepriaznivé udalosti na finančných trhoch. Podstata prvého a druhého piliera nie je v tom, že majú medzi sebou súťažiť. Ide o to, aby peniaze na dôchodky prichádzali zo zdrojov, ktoré sú navzájom nezávislé.
Vnímam, že problém druhého piliera by mohol byť vo výplatnej fáze a ľudia si neposielajú dobrovoľné príspevky do druhého piliera aj preto, že sú tie peniaze potom definitívne v systéme zamknuté až do dôchodku. Je priestor na zmeny v tejto oblasti?
Pokiaľ ide o príspevky, tak to, že ich výber je viazaný na dosiahnutie dôchodkového veku, má svoj racionálny dôvod. Ak ide o povinné príspevky, o tom asi nemusíme ani hovoriť, keďže je to časť povinných odvodov. Ak by sa k nim vedeli sporitelia dostať skôr ako na dôchodku, nedávalo by to veľmi zmysel.
Ak sa pozrieme na dobrovoľné príspevky, tam je situácia trochu iná. V súčasnosti je to tak, že sporitelia nemajú z dobrovoľných príspevkov žiadnu daňovú výhodu, napríklad odpočítateľnú položku, tak nie je dôvod na to, aby tieto príspevky boli uzamknuté v systéme až do dôchodkového veku. Na začiatku to bolo tak, že dobrovoľné príspevky by sa do určitej výšky dali odpísať z daňového základu. Ak by to bolo tak, potom je racionálne, aby aj tieto prostriedky boli viazané na dosiahnutie dôchodkového veku.
V minulosti štát motivoval sporiteľov, aby si dobrovoľne odkladali viac prostriedkov na dôchodok výmenou za daňovú výhodu. Ak sú tieto peniaze určené na dôchodok, dáva zmysel, aby boli v systéme až do dovŕšenia dôchodkového veku. Momentálne ale daňové zvýhodnenie neexistuje, fungovalo iba dva-tri roky. Teraz sporitelia žiadne zvýhodnenie nemajú, nie je teda dôvod, aby naviazanie na dôchodkový vek existovalo.
Ak sa pozrieme na samotnú výplatnú fázu, tak dôchodkové správcovské spoločnosti už pri schválení veľkej novely v novembri 2022 upozorňovali, že na poslednú chvíľu sa do výplatnej fázy vsunuli ustanovenia, ktoré hovorili, že za určitých podmienok si sporitelia môžu úspory vybrať bez obmedzení. To do zákona prinieslo množstvo neistôt. Zákon s tým v zásade nepočítal, nie je na to nastavená predvolená investičná stratégia a ani systém garancií. Počas celej prípravy novely počítalo s tým, že všetci sporitelia, alebo takmer všetci, pôjdu do dlhodobej výplatnej fázy. Tá hovorí, že prvá polovica úspor sa minie programovým výberom a druhá polovica sa použije na kúpu doživotného dôchodku v životnej poisťovni. Na toto nastavenie bola pripravená predvolená investičná stratégia a aj systém garancií. Tým, že sa do zákona vsunul pozmeňovací návrh, tak niektoré ustanovenia sú nejasné a zároveň je to ustanovenie nekompatibilné s inými nastaveniami v zákone.
Podčiarknuté a zhrnuté, výplatná fáza sa bude musieť upravovať. Očakávame podrobnú diskusiu a boli by sme radi, ak by výplatná fáza bola kompromisom, ktorý prežije viac ako jedno volebné obdobie. Od výplatnej fázy závisí správanie DSS-iek pri investovaní a spôsob čerpania prostriedkov je kľúčový pre ľudí, čo sa blížia do dôchodku. Vážne a časté zmeny sú problém.
Čo je základná správa, ktorú posiela vláda tým, že znižuje príspevky do druhého piliera? Čo to znamená napríklad pre súčasných tridsiatnikov?
Myslím si, že ich čakajú zásadné straty. Možnosti prvého piliera v horizonte jedného až dvoch desaťročí budú veľmi limitované. Bez ohľadu na to, aké sú dnes odvody do prvého piliera, jeho možnosti vyplácať dôchodky o desať, pätnásť, dvadsať rokov budú čoraz horšie.
Ako vyzerajú predpovede pre prvý pilier? Štát teraz povedal, že pracujúci budú viac na dôchodky posielať súčasným dôchodcom a ľudia si budú menej sporiť na vlastný dôchodok. Štát teda sanuje prvý pilier. Ako sa bude meniť pomer pracujúcich a dôchodcov?
Podľa údajov Sociálnej poisťovne je na Slovensku zhruba 1,1 milióna starobných dôchodcov. Počet pracujúcich, aj keď nie všetci platia odvody, je 2,5 milióna. Aktuálne teda, aj keď veľmi zjednodušene, sú v ekonomike zhruba dvaja až dva a pol pracujúceho na jedného dôchodcu. Pri mzde 1 400 eur a odvode vo výške osemnásť percent sa zhruba dva a pol pracujúceho človeka vyskladá na jeden starobný dôchodok. Zhruba to vychádza. Demografické prognózy sú ale nepriaznivé a zároveň veľmi presné, lebo my vieme, koľko ľudí sa už narodilo v konkrétnych rokoch. Ak mám dnes napríklad skupinu 50-tisíc detí, je jasné, že za dvadsať rokov z nich nebude stotisíc, to sa nedá.
Môže ale pribudnúť počet ľudí, ktorí sa na Slovensko prisťahujú z cudziny.
Áno, ale môžu aj odmigrovať. Keď si predstavíme uzavretú ekonomiku, tak karty sú rozdané a presne vieme, ako to bude vyzerať na roky dopredu. Všetky projekcie hovoria o tom, že v horizonte dvadsiatich rokov sa dostaneme k tomu, že budeme mať pomer pracujúcich a dôchodcov jedna k jednej. To bude už na dôchodku početná generácia „Husákových detí“. Jeden pracujúci bude musieť uživiť jedného dôchodcu.
V súčasnosti by mu z platu tisíc eur poslal 180 eur.
Áno, je to tak.
Ak by mal plat dvetisíc eur, pošle mu 360 eur.
Problém je ale v tom, že na tie čísla sa nemôžeme pozerať dnešnou optikou. My dnes nemôžeme povedať dôchodcom, že 500 eur je super dôchodok, lebo pred tridsiatimi rokmi to bolo sto. Ide o to, čo si môžu dovoliť dnes, za dnešné ceny. Najdôležitejší ukazovateľ je miera náhrady. Teda koľko dostane dôchodca v porovnaní so mzdou. Dôchodcu zaujíma, čo si mohol dovoliť z platu a čo si bude môcť dovoliť z dôchodku. Ak klesne napríklad z 1 000 eur na 180 eur, tak je to vážny problém. Dnes je miera náhrady na Slovensku okolo 45 percent a na takúto mieru náhrady prvý pilier jednoducho mať nebude.
Ak by sa to malo udržať a na jedného dôchodcu bude pripadať jeden pracujúci, tak by mu musel poslať polovicu výplaty.
To pritom hovoríme len o dôchodku.
Ešte pracovník neplatil dane.
Nezaplatil dane, nič si nekúpil, neprispel do zdravotníctva. Štát poskytuje ešte aj iné služby ako dôchodky. Prvý pilier bude určite smerovať k tomu, že bude menej štedrý, ako je dnes. Vo svete existujú systémy, kde štát vypláca jednu solidárnu dávku, ktorá je rovnaká pre všetkých, to je solidárna zložka a zásluhovosť sa zabezpečuje tým, že na zvyšok si človek sporí. Prvý pilier je teda čisto solidárny, vypláca všetkým rovnako a zásluhovosť je zabezpečená sporiacim systémom. Kto si koľko ušetrí, toľko má. Prvý pilier určite smeruje k nižšej štedrosti. Takže to, že dnes sporiteľom znížime odvod do druhého piliera, znamená, že v budúcnosti budú mať nižšie dôchodky.
Klub vyspelých krajín OECD vo všeobecnosti hovorí, že máme vysoké zaťaženie práce daňami a odvodmi. Je podľa vás priestor na ešte vyššie odvody, ako je súčasných 18 percent?
Vo všeobecnosti sa hovorí, že nie. Keď sa pozrieme na budúcu rovnicu, ktorú bude treba vyriešiť, tak máme tri parametre, s ktorými vieme hýbať. Je to dôchodkový vek, výška dôchodkov a výška odvodov. Všetky tri parametre sa v budúcnosti podľa mňa budú musieť upravovať, aby sa to aspoň ako-tak dalo udržať. Kedy to príde, kto sa na to odváži, to neviem povedať, ale tá rovnica nepustí. Najsilnejším parametrom je dôchodkový vek. Ako jediný má vplyv na obe strany rovnice. Zvýšenie dôchodkového veku na jednej strane znamená viac príjmov do systému, no zároveň to znamená menej výdavkov.
Odvody potom ovplyvňujú príjmovú časť rovnice a výška dôchodkov výdavkovú časť. Teraz efekt dôchodkového veku v tomto vzťahu môžeme vidieť na predčasných dôchodkoch. V podstate sa znižuje dôchodkový vek, z prispievateľov sa stávajú poberatelia, Sociálna poisťovňa má nižšie príjmy a vyššie výdavky.
