Ste mladý a chcete mať slušný dôchodok? Pozrite si rady, ako na II. pilier

Druhý pilier je stále jednou z najlacnejších možností, ako si sporiť na dôchodok. Denník Pravda sa preto spýtal piatich odborníkov, ako si má mladý človek vybrať dôchodcovskú správcovskú spoločnosť a či by mal sporiť v garantovaných alebo negarantovaných fondoch.

František Burda, investičný analytik spoločnosti FinGo:

Na Slovensku máme aktuálne päť spoločností, ktoré ponúkajú možnosť sporiť si v druhom pilieri. Všetky v podstate ponúkajú rovnaké portfólio fondov a je medzi nimi minimálny rozdiel. Odporúčam sa ešte zamerať na výšku poplatkov, ktoré si spoločnosť účtuje a tieto poplatky ovplyvňujú konečné zhodnotenie fondov.

Pokiaľ som mladý, tak by som vôbec nemal uvažovať o garantovaných fondoch. Ich zhodnotenie je minimálne, ročná výkonnosť dosahuje ledva dve percentá a dokonca tieto fondy môžu mať aj zápornú výkonnosť. Negarantované fondy prinášajú oveľa viac. Napríklad ich zhodnotenie pri indexových fondoch je od ich vzniku aktuálne osem až deväť percent.

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko:

Mladí ľudia by si pri téme sporenia na dôchodok mali uvedomiť dve veci: čím skôr začnú, tým ľahšie a s nižšími nákladmi dosiahnu finančnú nezávislosť a nebudú musieť ďalej pracovať. Faktom je, že medzi správcami v druhom pilieri sú pomerne malé rozdiely. Pri výbere sa možno orientovať podľa doterajších výsledkov, zaujímavé je pozrieť sa, ktoré fondy sa dokázali najlepšie zotaviť z marcového poklesu finančných trhov.

Dôležitejšie ako výber správcu je však výber fondu. Ak mladému človeku zostáva do dôchodku približne 40 rokov, nie je žiadny dôvod ukladať čo len cent úspor do garantovaného konzervatívneho fondu, ak nie je jeho pohľad na investovanie vyslovene konzervatívny. Stačí sa totiž pozrieť na dlhodobú výkonnosť týchto fondov a je zrejmé, že momentálne nezvládajú ani udržiavať hodnotu peňazí zhodnotením na úrovni inflácie. Situácia na finančných trhoch s finančnými prebytkami totiž nenahráva dlhopisovým investíciám, ktoré majú veľmi nízke výnosy.

Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky stratili sporitelia v druhom pilieri kvôli nútenému presunu do garantovaných fondov v rokoch 2013 až 2017 priemerne 1 500 eur úspor. Odvtedy uplynuli ďalšie tri roky a väčšina sporiteľov utrpela ďalšie, často väčšie straty. Rozhodne odporúčam, aby mladí ľudia svoje úspory smerovali výlučne do rastových fondov.

Miroslav Kotov, predseda Predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS):

Sporenie na dôchodok v druhom pilieri predstavuje výnimočný produkt dĺžkou sporenia aj ochranou úspor, keďže správcovské spoločnosti podnikajú v prísne regulovanom prostredí. Ide o celoživotné sporenie, preto by sporiteľ mal zvažovať reputáciu, stabilitu a silu značky. V súčasnosti k tomu pribúdajú aj faktory, kde sporiteľ hodnotí, ako efektívne s ním správca komunikuje, dostupnosť informácií, on-line nástroje a interaktívnosť.

Pri vstupe a vo veku 25 rokov, treba rozhodne všetko vkladať do akciových rizikovejších fondov. Krátkodobá strata spôsobená investovaním do rizikovejších aktív bude s vysokou pravdepodobnosťou z dlhodobého horizontu vyvážená vyšším výnosom, veľakrát dokonca omnoho vyšším. V počiatočných fázach sporenia by malo prevažovať sporenie v rizikových negarantovaných fondoch a s pribúdajúcim vekom a rastúcimi úsporami sa postupne presúvať do konzervatívnejších garantovaných fondov.

Maroš Ovčarik, finančný analytik a generálny riaditeľ spoločnosti Partners Investmens:

Keď som mladý človek a do dôchodku mám ešte desiatky rokov, určite odporúčam vybrať si indexový fond, ktorý má z dlhodobého hľadiska vysoký potenciál úspory zhodnotiť. A v rámci indexových fondov by som si vybral takú správcovskú spoločnosť, ktorá dokázala od založenia zhodnotiť tieto fondy najzaujímavejšie. Porovnania výkonnosti jednotlivých fondov sú na internete bežne dostupné.

Keď nám do dôchodku ostáva 15 a viac rokov, garantované fondy by som vôbec nevyužíval. Nastavenie druhého piliera má v sebe prvok ochrany sporiteľa. Desať rokov pred odchodom do dôchodku musí DSS spoločnosť začať presúvať úspory do garantovaných fondov automaticky bez toho, aby sporiteľ musel čokoľvek spraviť. Takže každý rok presunie desať percent úspor, teda v čase odchodu do dôchodku sú všetky úspory v garantovanom fon­de.

Ján Šebo, ekonóm a odborník na dôchodkové schémy z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici:

Ako sporiteľ som pri výbere správcu posudzoval viacero faktorov. Prvým faktorom bola výkonnosť fondov. Porovnal som si dlhodobú výkonnosť negarantovaných fondov v najvyššej rizikovo-výnosovej triede. Druhým faktorom bolo zloženie portfólia fondu. Preferujem pre dlhodobé sporenie pasívne spravované fondy, aby som si vedel k fondu priradiť benchmark a chápal, prečo má fond takú výkonnosť, akú má. Tretím faktorom bola transparentnosť.

Zákon síce hovorí, že správca má zverejňovať len najväčších desať investícií, ale ak je fond spravovaný pasívne, určite by portfólio nemalo obsahovať viac ako desať rôznych investícií. Zároveň takto posúdim, či správca nakupuje do môjho dôchodkového fondu kvalitné a nízkonákladové finančné nástroje. A posledným kritériom je užívateľský komfort v podobe aplikácie alebo webového portálu.

Dvadsaťpäťročný človek, ktorý má pred sebou 40 rokov sporenia a potom ďalších 20 rokov na dôchodku, to je 60-ročný investičný horizont, by si mal vybrať najrizikovejší a najvolatilnejší dôchodkový fond. Tieto fondy majú vyššiu pravdepodobnosť z dlhodobého hľadiska dosahovať najvyšší priemerný ročný výnos. A práve kolísavosť vývoja kurzu v sporení je spôsobom, ako dosahovať vysokú výkonnosť. Ak je kurz fondu vysoko, za môj pravidelný mesačný príspevok nakúpim menej dôchodkových jednotiek fondu.

Naopak, keď je kurz fondu nízko po poklese trhov, pravidelné sporenie mi zabezpečí, že za príspevok v rovnakej výške nakúpim viac dôchodkových jednotiek fondu. Sám si tak automaticky pravidelným sporením riadim riziko a dodržiavam pravidlo nakupuj viac za lacnejšie. Rozloženie úspor by sa malo meniť až pár rokov pred dôchodkom. Ale nie bezhlavo alebo len podľa toho, koľko mám rokov. Vždy je dobré posúdiť, či hodnota úspor je dostatočne vysoká na dosiahnutie cieľa sporenia, čiže dosiahnutie želanej miery náhrady príjmu v starobe.

Ak nie je, pokračujem v rizikovom fonde. Ak je, presuniem časť úspor do menej volatilného fondu, aby som zakonzervoval dosiahnutý výnos. Ale aj na dôchodku by som mal mať aspoň 50 percent úspor v rizikovom fonde, aby moje úspory mali možnosť zarábať na vývoji akciových trhov.