Slovenský dôchodkový systém v globálnom hodnotení na 27. mieste

Aktuálna globálna správa o dôchodkových systémoch hodnotí 71 štátov.

Tretie vydanie správy Global Pension Report analyzuje dôchodkové systémy pomocou indexu API (Allianz Pension Index). Ukazovateľ pozostáva z troch pilierov: analýzy demografickej a fiškálnej situácie, posúdenia udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému.

Celkovo sa berie do úvahy 40 parametrov, skóre sa pohybuje od 1 do 7, pričom platí, že čím nižšia hodnota indexu, tým kvalitnejší a udržateľný je dôchodkový systém.

Celkové skóre slovenského dôchodkového systému podľa indexu API je 3,5.

Najvyššie hodnotenie dostalo Dánsko 2,5 a najnižšie Srí Lanka 5,0.

Svetová populácia 65- a viacročných by sa mala do roku 2050 takmer zdvojnásobiť. To len potvrdzuje naliehavosť prispôsobenia dôchodkových systémov tejto demografickej zmene. Príkladom, že to funguje, je Japonsko, ktoré zásadnou reformou posunulo jeden z najmenej udržateľných dôchodkových systémov medzi päť aktuálne najudržateľnejších dôchodkových systémov sveta.

Nedávne reformy pomohli aj slovenskému dôchodkovému systému, no rýchlo sa zhoršujúca demografická situácia u nás si vyžaduje ďalšie zmeny.

Vysoký tlak na reformu

Všetkých 71 analyzovaných dôchodkových systémov dosiahlo celkové skóre 3,7, čo signalizuje pokračujúci vysoký tlak na reformu. V porovnaní s poslednou správou z roku 2023, kde bolo celkové skóre 3,6, došlo k určitým pohybom, ale nie vždy správnym smerom.

Medzi krajinami však sú výrazné rozdiely. Existuje malá skupina krajín, ako sú Dánsko, Holandsko a Švédsko, ktoré sú s celkovým skóre výrazne pod 3 na tom relatívne dobre, pretože včas nastavili kurz udržateľnosti zavedením systémov financovania.

Na prvý pohľad môže byť prekvapujúce, že v tejto skupine je aj Japonsko, ktorého dôchodkový systém sa z chvosta rebríčka (46. miesto v roku 2015) za jednu dekádu stal štvrtým najudržateľnejším penzijným systémom na svete. Japonsko totiž ako jediná krajina dôsledne zvolilo iný prístup, a to pracovať dlhšie a už dnes je tam zamestnaná tretina 65- až 70-ročných. V nasledujúcich rokoch sa očakáva, že vek odchodu do dôchodku ešte stúpne.

Slovensku sa reformy vyplácajú, no potrebuje ďalšie

Nedávno prijaté reformy na Slovensku, najmä prepojenie dôchodkového veku s očakávanou dĺžkou života, zlepšili hodnotenie nášho dôchodkového systému najmä v pilieri udržateľnosti, ktorý aktuálne dosahuje úctyhodných 3,4 (zlepšenie zo 4,0 v roku 2023).

S celkovým skóre 3,5 sa slovenský dôchodkový systém nachádza približne v strede rebríčka, na 27. mieste. V roku 2015 sme pritom v rovnakom rebríčku figurovali na 36. mieste. Našou Achillovou pätou zostáva demografická perspektíva, ktorá sa rýchlo zhoršuje. Kým v roku 1978 sa na Slovensku narodilo 100-tisíc detí, v roku 2023 to bolo len 49-tisíc detí.

Na druhej strane, očakávaná dĺžka života Slováka, ktorá je aktuálne 78 rokov, by sa do roku 2050 mala zvýšiť na takmer 83 rokov*. Pomer závislosti starších ľudí by v priebehu nasledujúcich 25 rokov mal stúpnuť z 28 na 53 percent. Vzhľadom na relatívne nízke súkromné úspory a štedré dôchodky neexistuje iná cesta ako udržateľné rozšírenie plne financovaných pracovných a súkromných pilierov.

Ďalším problémom je nedostatok pracovných príležitostí pre starších ľudí – len sedem percent mužov vo veku 65 rokov je u nás zamestnaných, kým v Japonsku je to až 35 percent.

„Z výsledkov rebríčka jasne vidieť, že najlepšie hodnotené systémy sú postavené na silnom kapitalizačnom pilieri, ktorý dokáže znižovať demografické dosahy. Úloha prvého piliera v týchto schémach je poskytnúť dôchodcom základný príjem. Veríme, že cestou posilnenia váhy druhého piliera by sa mala vydať aj naša krajina,“ myslí si predseda Predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti Miroslav Kotov.

Hodnotenie dôchodkových systémov podľa API

Zdroj: Allianz