Koľko zarobil druhý pilier? Kto stavil na správne fondy, dosiahol takmer rozprávkové zhodnotenie
Nová predvolená investičná stratégia, na ktorú druhý pilier nabehol ešte v minulom roku na základe reformy bývalého ministra práce Milana Krajniaka, sa Slovákom vypláca.
Hromadný presun úspor sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov, ktorý odštartoval v polovici vlaňajška, sa totiž stretol s pokračujúcim obdobím silného rastu akciových trhov.
„Keď sa na to veľmi zjednodušene pozrieme, tak od začiatku presunov do konca novembra 2024 sa indexové fondy zhodnotili približne o 30 percent,“ hovorí predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslav Kotov.
Asociácia tiež podotýka, že rok 2024 sa pre druhý pilier zapíše do histórie ako rekordný, a to z hľadiska prílevu sporiteľov aj zhodnotenia majetku. Objem úspor k 20. decembru dosahoval 17,1 miliardy eur, čo je približne o 3,1 miliardy eur viac ako v rovnakom období minulého roka. Najväčší podiel na tomto raste má práve spomínaný presun majetku sporiteľov do indexových fondov a vysoká výkonnosť finančných trhov.
Sila finančných trhov
Akciové a indexové fondy od začiatku roka dosiahli zhodnotenia o 16,3 percenta až po viac ako 26 percent. Na druhej strane garantované dlhopisové fondy dosiahli výkonnosť od 1,2 až po 3,8 percenta. V kategórii zmiešaných fondov priemerná výkonnosť prekračuje 10 percent.
„Tento rok akciové trhy hnali nahor viaceré faktory, predovšetkým to bolo znižovanie úrokových sadzieb, pokles inflácie vo vyspelých krajinách sveta či šialenstvo okolo umelej inteligencie na začiatku roka. V závere roka akciové trhy na nové maximá poháňalo zvolenie nového amerického prezidenta Donalda Trumpa,“ priblížil Kotov.
Rast akciových trhov za ostatné roky ťaží najmä z úspechu veľkých technologických spoločností. „Keďže ceny akcií týchto gigantov a ich trhová kapitalizácia stúpali rýchlejšie než zvyšok trhu, ich podiel na svetových akciových trhoch, a tým aj na majetku indexových fondov, prirodzene vzrástol na 22 až 30 percent,“ skonštatoval člen Predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Matej Varga.
Konkrétne ide o spoločnosti ako Apple, Microsoft, Alphabet, Meta, Amazon, Nvidia či Tesla. „Tieto spoločnosti sa stali lídrami vo svojich sektoroch, produkujú obrovské zisky a vďaka rozvoju umelej inteligencie majú významný vplyv na výkony globálnych akciových trhov, a tým aj na indexové fondy v druhom pilieri,“ doplnil Varga.
Podľa údajov asociácie majú v súčasnosti mladší pasívni sporitelia už 60 percent majetku v indexovom fonde a smerujú tam aj nové príspevky. Starším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným pred rokom 1969, idú do indexových fondov iba nové príspevky, aktuálne v nich majú 10 až 11 percent majetku.
Rekordný prírastok sporiteľov
Od januára do novembra 2024 pribudlo v druhom pilieri 120-tisíc sporiteľov, čo prekonalo minuloročný rekordný prírastok na úrovni 95-tisíc.
Viac ako 60 percent z tohtoročného prírastku bolo pridelených na základe automatického vstupu do druhého piliera súčasne so vstupom na pracovný trh.
ADSS tiež poukázala na to, že približne 30 percent pridelených sporiteľov sú cudzí štátni príslušníci, často sezónni zamestnanci. Hovorí to o tom, že na slovenský trh práce vstupuje pomerne výrazná časť ľudí, ktorí nie sú Slováci. Zhruba desať percent pridelených sporiteľov sú následne študenti vo veku 16 až 18 rokov, ktorí brigádovali prvýkrát počas tohto či predchádzajúceho leta.
Na druhej strane tiež stúpa počet sporiteľov, ktorí odchádzajú do dôchodku. Za prvých desať mesiacov roka 2024 odišlo podľa ADSS z druhého piliera približne 17-tisíc sporiteľov. Druhopilierovým dôchodcom bolo vyplatených 210,8 milióna eur, pričom takmer 90 percent sporiteľov sa rozhoduje pre programový výber. Na výrazne stúpajúcej krivke výplat sa podieľajú najmä predčasné odchody do dôchodku.
Očakávania do roku 2025
Dobrou správou pre druhý pilier je, že vládny balík na ozdravenie verejných financií pre rok 2025 sa už druhého piliera nedotkne. „Stále nás však mrzí zníženie výšky mesačných príspevkov od januára 2024 na štyri percentá, pretože silné zhodnotenie, ktoré vidíme momentálne na finančných trhoch, by zasiahlo všetky príspevky a bolo by to ešte pozitívnejšie pre sporiteľov,“ pripomenul Kotov.
Štát s nepriaznivými demografickými vyhliadkami, aké má Slovensko, by mal podľa neho dvojpilierový systém čím ďalej, tým viac posilňovať. „Verím, že budúcnosť bude dobrá a príspevky by sa mali paradoxne zvyšovať, nie znižovať,“ dodal Kotov.
Taktiež upozornil, že by bolo skôr prekvapením, ak by sa aktuálne vysoké výkonnosti fondov opakovali aj tretí rok za sebou. Dlhodobý priemer zhodnotenia na akciových trhoch sa pritom hýbe okolo osem až 10 percent. „Skôr si myslím, že keď nedôjde k nejakým korekciám, tak výkonnosti budú nižšie, pretože naozaj nemôžeme očakávať, že akciové fondy budú dosahovať pravidelne, každoročne 20-percentné zhodnotenie. To proste nejde,“ spresnil.
Zároveň však doplnil, že dôchodkové sporenie je beh na dlhé trate a kľúčové sú preto výkonnosti v oveľa dlhšom horizonte. „Ani presun úspor sa nerobil preto, aby sme si po roku povedali, či to bolo dobré alebo zlé, ale preto, aby sme v 20- či 30-ročnom horizonte dokázali sporiteľom priniesť výnosy, ktoré sú vyššie ako v konzervatívnych fondoch,“ vysvetlil predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
