Finančné trhy na vlnách nových trendov

Po rokoch pozitívnych výsledkov došlo v roku 2022 k zmene dlhodobých trendov na finančných trhoch.

• Očakávané hospodárske oživenie po odznení jarnej vlny pandémie a silný spotrebiteľský dopyt v prostredí popretŕhaných subdodávateľských reťazcov tlačili na rast cien.
• Najväčší cenový šok však spôsobila ruská vojenská invázia na Ukrajine, ktorá bezprecedentne zvýšila rizikovú prirážku na cenách energetických komodít.
• Burzové ceny ropy, zemného plynu a väčšiny nemetalových a poľnohospodárskych komodít niekoľkonásobne stúpli.

Po rokoch nízkej inflácie sa hlavné centrálne banky sveta razom ocitli v prostredí vysokej, v mnohých krajinách sveta dvojcifernej inflácie. V obavách z roztočenia mzdovo-cenovej inflačnej špirály preto začali rýchlo zvyšovať úrokové sadzby.

Kým menové autority na rozvíjajúcich sa trhoch začali kohútiky lacných úrokových sadzieb priškrcovať už v priebehu roka 2021, úrokové sadzby zvýšil opakovane aj americký Fed a Bank of England.

Fenoménom tohto roka je inflácia, ktorá rastie dynamicky nad rámec očakávaní centrálnych bánk aj odbornej a laickej verejnosti. Na rast cien vplýva niekoľko faktorov. Doznievanie jarnej vlny pandémie COVID-19 sa premietlo do rastúceho dopytu spotrebiteľov nielen po tovaroch, ale s otváraním ekonomík opätovne aj po službách.

Dozvuky pandémie však neboli bez problémov. Čínska politika nulovej tolerancie covidu opakovane zatvárala najväčšie prístavy v Šanghaji a v Pekingu. Po krátkodobých lockdownoch došlo k opätovnej obnove plnej prevádzky, no na cenový vývoj to nemalo výraznejší tlmiaci vplyv.

Hoci sú vysoké ceny z hľadiska tržieb firiem pozitívny faktor, po dosiahnutí vrcholu na začiatku tohto roka sa hodnota svetových akciových trhov skorigovala na nižšie úrovne. Širší americký akciový index S&P 500 od začiatku roka do tretieho májového týždňa klesol o 18,7 percenta a technologický akciový index Nasdaq stratil 27,8 percenta.

Takmer za polovicu prepadu je pritom zodpovedných len osem technologických gigantov, teda akcie firiem Apple, Microsoft, Amazon, Tesla, Alphabet, Meta, Nvidia a Netflix. Tie spolu od začiatku roka kolektívne spôsobili 46 percent strát benchmarku.

Európske akcie však vzhľadom na dlhodobo nižšiu výkonnosť v predošlom období býčieho trhu zaznamenali v tomto roku menšie straty. Paneurópsky akciový index Eurostoxx 50 klesol o 15,6 percenta a nemecký DAX len o 12,7 percenta. Britský akciový benchmark FTSE 100 dokonca klesol len o jeden a pol percenta, čo je strata na úrovni bežnej dennej volatility na trhu.

Vplyvom očakávaní rýchlo rastúcich úrokových sadzieb centrálnych bánk v prostredí vyššej inflácie sa výnosy na dlhopisových trhoch zvýšili. A hoci Európska centrálna banka zatiaľ kľúčové úrokové sadzby v tomto roku nemenila, výnosy na benchmarkových desaťročných dlhopisoch nemeckej vlády sa od konca roka 2021 z úrovne -0,179 percenta zvýšili na 0,942 percenta. Ceny týchto dlhopisov, ktoré sa pohybujú opačne ako výnosy, teda klesli.

Hodnoty dôchodkových jednotiek spravovaných spoločnosťou Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť odzrkadľujú tieto základné vývojové trendy na finančných trhoch.

Napriek tomu, že hlavné akciové trhy klesli od konca roka 2021 dvojciferným tempom, pokles hodnoty dôchodkovej jednotky v dôchodkovom fonde Progres bol za toto obdobie mierne pod desiatimi percentami. Rast sadzieb a precenenie na dlhopisových trhoch viedli ej k poklesu dôchodkovej jednotky dôchodkového fondu Garant, pokles je menej ako polovičný oproti fondu Progres.