Ako si budeme pamätať rok 2023? Finančné trhy po roku inflácie opäť zhodnotili peniaze ľudí

Začiatkom roka 2024 sa zdá bitka o stlmenie inflačných tlakov takmer dobojovaná a vízia blížiaceho sa znižovania úrokových sadzieb je aj pre budúcnosť spravovaných fondov dobrou správou.

Negatívne precenenie dlhopisov súvisiace s rastúcimi úrokovými sadzbami teraz čaká opačný proces. Pokles úrokov na trhu sa podpíše priaznivo pod ich precenenie. No aj akciám spraví zníženie nákladov na pôžičky zlacnenie peňazí dobre. Pre ne bol už rok 2023 priaznivý.

Svetové akciové trhy ťahali v roku 2023 najmä technologické superfirmy známe ako „sedem statočných“, teda Microsoft, Alphabet, Meta, Amazon, Apple, Tesla a NVIDIA. Týždeň pred koncom roka 2023 si pripísali spolu 75 % zhodnotenie. Nové historické maximá dosiahol index Dow Jones aj technologický Nasdaq, širší index S&P 500 má nové maximum na dosah.

Aj zvyšným 493 akciám v indexe S&P 500 sa tento rok darilo, keď stúpli o zhruba 12 %.

Pre hodnotu úspor v druhom pilieri, ktoré Allianz Slovenská DSS spravuje, je však rozhodujúce, že ich hodnota v roku 2023 rástla. Indexový dôchodkový fond Progres dosiahol od začiatku roka do konca decembra až 18,91 % zhodnotenie a garantovaný fond si pripísal zhodnotenie o 2,7 %.*

Vidina lacnejších úrokov môže v roku 2024 na výslnie priniesť omnoho širší firemný základ. Minimálne preto, že klesajúce úrokové sadzby podporujú expanziu biznisu.

A to znamená, že negativizmus roka 2022 na finančných trhoch je definitívne minulosťou.

Koniec roka 2022 totiž priniesol posledné záchvevy pandémie COVID-19, ktorá paralyzovala svet s enormnou razanciou. Hoci bola koronakríza definitívne na ústupe, na horizonte sa črtali nové výzvy.  Najväčšou z nich bola inflácia, ktorá spôsobila prudký a dlhotrvajúci rast cien. Bola to predovšetkým ruská vojenská agresia na Ukrajine, ktorá dala cenám energií impulz na rast a tie sa prostredníctvom nárastu výrobných vstupov podnikov preliali do spotrebiteľských cien. Hlavné centrálne banky sveta nemali inú možnosť, ako pristúpiť k razantnému priškrteniu menovej politiky.

Hoci na skrotenie rastu cien energií a neskôr potravín nemá sprísnenie menovej politiky prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb takmer žiaden vplyv, hlavné centrálne banky sveta ako americký Fed, britská Bank of England, či ECB v eurozóne bezprecedentne prudko zvýšili úrokové sadzby v snahe zamedziť efektom druhého kola.

Tie súvisia s roztáčaním cenovo-mzdovej špirály. Zjednodušene povedané, ľudia požadujú od zamestnávateľov vyššie mzdy, lebo za ceny v obchodoch platia čoraz viac. No a keďže im rastú mzdy, tak obchodníci si môžu dovoliť ešte viac zvyšovať ceny. V tejto hre na to, čo bolo prvé, či sliepka alebo vajce, majú centrálne banky jasno. Najprv stúpli ceny, teda inflácia. Až potom začali stúpať mzdy.

Po roku a pol inflačného prílevu sa tak v lete 2023 začali ceny postupne stabilizovať. Do novembra 2023 sa inflácia v eurozóne zmiernila na úrovni 2,9 % a v Amerike ceny medziročne stúpli o 3,1 %. Inflácia na oboch stranách Atlantiku je tak na dosah dvojpercentného inflačného cieľa, no skrotiť inflačné jadro zbavené vplyvov cien potravín a energií bude, ako sa zdá, ešte fuška.

Daňou za jeden a pol roka trvajúce zdražovanie cien tovarov a služieb je ochladenie spotrebiteľského aj firemného dopytu. Ekonomiky celosvetovo spomalili svoj rast, o ktorom sa ešte pred rokom väčšina domnievala, že bude po pandémii veselo rásť ako predtým.

Z hľadiska správy peňažných aktív sporiteľov v druhom pilieri je však dosiahnutie inflačného vrcholu dobrou správou. Znamená to totiž, že nastane obdobie, keď centrálne banky presmerujú svoju pozornosť z inflácie na hospodársky rast, ktorý svojím zvyšovaním úrokových sadzieb zahatali.

Kým Amerika hospodársky rastie na úrovni blížiacej sa trom percentám, eurozóna je až nebezpečne blízko stagnácie. Európska centrálna banka prostredníctvom prezidentky Christiny Lagardeovej po decembrovom zasadnutí Rady guvernérov síce svetu odkázala, že recesiu neočakáva, no rast na úrovni 0,7 % v tomto roku a prírastkom o ďalšie jedno percento v roku 2024 naozaj nevyzerá ako šprint Usajna Bolta na 100 metrov na pekinskej olympiáde.

Hoci americký Fed už na decembrovom zasadnutí naznačil, že v roku 2024 bude základné úrokové sadzby znižovať o 75 bázických bodov, ECB sa k takémuto „holubičiemu obratu“ zatiaľ neodhodlala.

Pre centrálne banky bude potrebné zistiť, ako sa údaje budú vyvíjať v období od súčasnosti do zasadnutia, ktoré sa uskutoční najskôr 7. marca 2024. Až mzdová stabilita ich totiž presvedčí o tom, že môžu do júna začať zvažovať možné zníženie úrokových sadzieb.

Zatiaľ čo investori očakávajú, že nedávny výrazný pokles inflácie bude pokračovať, časť centrálnych bankárov sa domnievala, že sa ukáže ako dočasný. Najagresívnejší prognostici na finančnom trhu očakávajú, že k zníženiu eurových úrokov sa ECB odhodlá ešte pred júnom budúceho roka.

*Upozornenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z.: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Výkonnosť fondov nezahŕňa infláciu.  Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.