Ako dôchodca zažijete šok. Aká bude penzia, ak máte 25 či 45 rokov?
Presun úspor je súčasťou zavedenia takzvanej predvolenej investičnej stratégie, ktorú štát vlaňajšou dôchodkovou reformou po dohode s odborníkmi uznal ako odporúčaný spôsob pre sporenie na penziu.
Zmena v sporení v druhom pilieri má aspoň čiastočne zmierniť škody, ktoré napáchal automatický presun dôchodkových úspor z negarantovaných (akciových) fondov do garantovaných (dlhopisových) fondov v roku 2013 za vlády Roberta Fica (Smer).
Presunu vtedy mohol sporiteľ zabrániť len tým, že DSS informoval, že chce ostať v akciovom alebo v indexovom fonde. Približne polovica sporiteľov to však neurobila, a tak prišla o celú nasledujúcu dekádu solídnych výnosov.
Situácia sa teraz, čo sa týka reakcie sporiteľov, tak trocha opakuje. Hoci v tomto prípade je to pre nich, paradoxne, dobrá správa. Prepočty analytikov z projektu Oranžová obálka ukazujú, že predvolená investičná stratégia môže byť vhodným spôsobom, ako zhodnotiť dôchodkové úspory.
Podstatne menej, ako očakávali
Presun do indexových fondov sa začne v júli a bude sa robiť postupne do konca roku 2025. „V porovnaní so sporením výlučne v dlhopisových (garantovaných) dôchodkových fondoch toto opatrenie zvýši nasporenú sumu sporiteľov v druhom pilieri po štyridsiatich rokoch približne o 50 percent,“ tvrdí ministerstvo práce.
Podľa predvolenej investičnej stratégie bude mať sporiteľ do päťdesiateho roku veku všetky úspory v indexovom fonde, a potom sa opäť postupne presunú do dlhopisového. Presnejšie, zastúpenie indexového fondu v jeho majetku sa bude znižovať o štyri percentá ročne v prospech dlhopisov.
S predvolenou investičnou stratégiou nemusí sporiteľ súhlasiť. Aby mu však nebola automaticky zavedená, musí do konca mája poslať návratku s oznámením do svojej DSS. Dá sa to spraviť klasickou papierovou poštu alebo online cez účet na webovom portáli DSS.
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) uvádza, že zatiaľ evidujú podstatne nižšiu spätnú väzbu od sporiteľov, ako pôvodne očakávali, a to hlboko pod jedno percento sporiteľov.
Z 1,7 milióna sporiteľov poslalo návratku len približne šesťtisíc. Predpoklad bol, že sa ozve päť percent sporiteľov.
Pasívnych boli státisíce
ADSS rozdeľuje sporiteľov na tri kategórie. V prvej sú vekovo starší pasívni sporitelia, narodení pred rokom 1968. Je ich 156-tisíc a od roku 2013 vo svojom dôchodkovom sporení neurobili žiadnu zmenu.
Od 1. júla sa im budú nové príspevky automaticky posielať do indexového fondu, no ich existujúce úspory už zostanú v dlhopisoch. Tento postup formou návratky odmietlo zatiaľ len 888 sporiteľov, čo je 0,5 percenta z celkového počtu v tejto kategórii.
Druhou skupinou sú mladší pasívni sporitelia, narodení po roku 1969, ktorých úspory sa rozhodnutím Ficovej vlády presunuli do dlhopisov, ale nič s tým nespravili.
Predvolená stratégia je pre týchto 560-tisíc sporiteľov automatická, čiže ich úspory sa postupne presunú do indexového fondu. Nesúhlasilo s tým len 2341 sporiteľov, čiže 0,4 percenta z celkového počtu v tejto kategórii.
Treťou skupinou je 1,043 milióna sporiteľov, ktorí sa o druhý pilier aktívne zaujímajú. Buď si sami vybrali dôchodkový fond, alebo do druhého piliera vstúpili až po roku 2013, a tak sa ich Ficov nápad nedotkol.
Predvolená investičná stratégia pre nich nie je povinná. Časť z nich návratku – v tomto prípade o tom, že do predvolenej stratégie chcú vstúpiť – nemá dôvod poslať. Už si totiž sporia v akciových alebo indexových fondoch a prechodom na predvolenú investičnú stratégiu by sa pre nich nič nezmenilo.
Návratku poslalo 2594 sporiteľov, čo je 0,2 percenta z celkového počtu v tejto kategórii. DSS môžu o vstup do predvolenej stratégie požiadať aj neskôr, teda po májovom zákonnom termíne. Rozdiel je v tom, že DSS nebude ich úspory presúvať postupne, ale urobí to jednorazovo.
Akú penziu môžete očakávať
Ekonómovia upozorňujú, že výška budúcej penzie, dokopy z prvého a druhého piliera, je taká nízka, že čerstvý dôchodca takmer určite zažije príjmový šok. Penzia mu väčšinou nepokryje životný štandard, na ktorý bol počas aktívneho života zvyknutý.
Analytici z Oranžovej obálky na základe nami zadaných parametrov vypočítali, aký dôchodok môžete očakávať v štyroch modelových prípadoch.
Vychádzali z predpokladu, že dôchodková reforma z minulého roka sa už nebude meniť, čo znamená, že v platnosti ostane predvolená stratégia, automat na odchod do dôchodku v závislosti od vývoja mediánu strednej dĺžky dožitia, ako aj zníženie poplatkov DSS.
Súčasťou modelu je inflácia na dlhodobej úrovni dve percentá ročne a spomalenie rastu aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH) na koeficient 0,95, čo je jeden z najdôležitejší parametrov pri výpočte dôchodku.
Pre úplnosť, ADH sa každoročne v januári upravuje vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej mzdy v národnom hospodárstve za tretí kvartál predchádzajúceho kalendárneho roka (podľa údajov Štatistického úradu SR).
Kým doteraz sa do výpočtu každoročne používala hodnota sto percent ADH, po novom to je 95 percent. Má to zabezpečiť lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému a verejných financií.
Sporiteľ Marek:
Má 25 rokov, vysokoškolské vzdelanie a hrubú mzdu 1100 eur mesačne. Od začiatku sporenia bude v predvolenej investičnej stratégii.
Jeho budúci dôchodok v prepočte na súčasné ceny dosiahne 1012,93 eura mesačne. Konkrétne 515,88 eura z prvého a 497,06 eura z druhého piliera.
Výška Marekovej penzie by teda mala byť na úrovni porovnateľnej s jeho súčasným platom.
Sporiteľ Kamil:
Má 35 rokov a mesačný príjem 1500 eur v hrubom. Doteraz si sporil v dlhopisovom fonde, ale v 35. roku veku prešiel do predvolenej investičnej stratégie.
Kamil môže očakávať budúci dôchodok v prepočte na súčasné ceny vo výške 889 eur mesačne, čo je o 40 percent menej než jeho plat počas aktívnej kariéry.
Ak by si namiesto dlhopisov sporil celý čas v indexových fondov, jeho dôchodok by bol 911,6 eura mesačne, čo je o takmer 23 eur viac.
Sporiteľ Milan:
Má 45 rokov a zarába 1700 eur mesačne brutto. Neverí akciovým trhom, a tak si dlhopisový fond zvolil po celý čas sporenia.
Milanova budúca penzia v prepočte na súčasné ceny bude 711,90 eura, pričom z druhého piliera dostane len 138 eur).
Ak by sa ako 45-ročný rozhodol pre predvolenú investičnú stratégiu, podľa prepočtov analytikov by si výrazne polepšil. Z druhého piliera by dostával 241,50 eura mesačne a jeho celý dôchodok by predstavoval 815 eur.
Sporiteľ Peter:
Má 30 rokov, základné vzdelanie a poberá minimálnu mzdu. Je rizikovo averzný, počas celého obdobia sporí v dlhopisovom fonde. Platí minimálne sociálne odvody (v rovnakej pozícii je aj časť živnostníkov).
Petrov dôchodok nebude žiadna sláva. Na staré kolená môže v prepočte na súčasné ceny očakávať penziu v vo výške 340 eur mesačne, pričom z druhého piliera bude dostávať len 81,30 eura.
Ak by sa však v tridsiatke rozhodol prejsť na predvolenú investičnú stratégiu, dôchodok by si dokázal zvýšiť na 475 eur mesačne, teda o 40 percent.
Politické riziko je obrovské
Naše modelové prípady prinášajú jedno podstatné poučenie. Výpočet dôchodku sa neriadi logikou, čím viac človek zarába, tým bude mať aj vyšší dôchodok. Toto pravidlo platí len do istej miery.
Ľuďom s nadpriemernými platmi sa vypočítaný dôchodok z prvého piliera v rámci solidarity systému kráti, aby ľudia s nižšími príjmami mohli dostať o niečo vyššiu penziu.
Druhý pilier takého obmedzenie nemá, preto je rozumné nastaviť ho správne tak, aby krátenie z prvého piliera čiastočne kompenzoval cez vyššie zhodnotenie na finančných trhoch.
Tak či onak, časti sporiteľov sa príjem po odchode do dôchodku výrazne zníži. „Prvý a druhý pilier tvoria len základný systém dôchodkového zabezpečenia, preto je vhodné, aby ľudia pri sporení na dôchodok využili aj iné formy sporenia, respektíve iné piliere,“ tvrdí manažérka projektu Oranžová obálka Daniela Danková.
Alternatívou sú dobrovoľné príspevky do druhého piliera alebo tretí pilier, teda doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý sa však oplatí najmä vtedy, ak vám naň prispieva zamestnávateľ.
Treba tiež poznamenať, že ako ukázala história, druhý pilier veľmi láka politikov. Riziko, že sa podmienky jeho fungovania v ďalších rokoch zmenia, je preto obrovské.
Odborníci odporúčajú, aby si sporitelia odkladali časť úspor napríklad do komerčných ETF fondov. Minimalizujú nepredvídateľné politické riziko a podliehajú len výkyvom trhov, s čím sa dá žiť.
