Ak ste v druhom pilieri, máte viac možností

ROZHOVOR

DSS-ky dokázali dosiahnuť pre svojich sporiteľov každoročne pozitívne zhodnotenie, vraví výkonný riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Ivan Švejna.

Aké majú možnosti ľudia, ktorí v tomto alebo v budúcom roku dosiahnu dôchodkový vek a začali si šetriť na penziu už v minulosti? Čo by ste im poradili, ako sa majú rozhodnúť?

Prispievatelia, ktorí sú v druhom pilieri a dosiahli alebo dosiahnu už vek odchodu do dôchodku, majú na rozdiel od tých, ktorí sa rozhodli len pre prvý pilier, na výber niekoľko možností. Môžu sa rozhodnúť pre zakúpenie doživotnej anuity – dôchodku od komerčnej poisťovne. Alebo môžu aj naďalej svoje úspory zhodnocovať, samozrejme, s možnosťou dedenia. V prípade, že doživotný dôchodok v tomto roku dosiahne hodnotu 464,40 eura a budúci rok sa zvýši približne o 20 eur, získa prispievateľ ďalšiu možnosť v podobe programového výberu. Bude sa môcť rozhodnúť pre postupný výber finančných prostriedkov po častiach.

Aká je situácia v zhodnocovaní úspor v konzervatívnych fondoch?

Európska centrálna banka už niekoľko rokov drží úrokové sadzby v záporných hodnotách. Napriek tomu DSS-ky dokázali každoročne dosiahnuť pozitívne zhodnotenie pre svojich sporiteľov. Robia pravidelné kampane.

Aké napríklad?

Napríklad v čase posielania ročných výpisov. Vtedy poskytujú dostatočný súbor informácií, na základe ktorých sa môže prispievateľ o otázke svojho rozloženia úspor správne rozhodnúť. Najlepším príkladom o správnom rozhodnutí prispievateľov a, naopak, nesprávnom rozhodnutí štátnych odborníkov je rok 2013.

Prečo?

V tom čase boli prispievatelia presunutí do konzervatívnych fondov, čím prišli o potenciálne vyššie výnosy.

Od budúceho roka stúpnu povinné príspevky do druhého piliera z piatich na 5,25 percenta z vymeriavacieho základu. Je zvýšenie dostatočné? O aké parametre sa opiera?

Podľa súčasnej legislatívy sa budú povinné príspevky zvyšovať až do roku 2024, keď dosiahnu hodnotu šesť percent. Toto zvyšovanie je postupné a každý rok sa zvyšuje o 0,25 percenta. Prispievatelia, ktorí sa aktívne zaujímajú o druhý sporiaci dôchodkový pilier, by určite radi privítali zvýšenie percent. V optimálnom prípade na pôvodných deväť percent.

Rezort práce predstavil v niekoľkých bodoch dôchodkovú reformu. Dá sa už v tejto chvíli nejako stručne hodnotiť navrhovaný ústavný zákon?

V súvislosti s druhým pilierom máme zásadné pripomienky. Týkajú sa najmä možnosti zriadenia štátnej DSS-ky, zníženia príspevkovej sadzby do druhého piliera, obmedzenia možností nakladania so svojimi úsporami a zmeny spôsobu určovania odmien pre správcov. Ústavný zákon musíme vnímať ako kostru, o ktorú sa dá oprieť, a, samozrejme, mala by určovať základné pravidlá.

Majú sa zaviesť benchmarky. Mohli by ste vysvetliť, o čo ide?

Benchmark je referenčný ukazovateľ. Je to fiktívny trhový index, ktorý sa počíta z priemerného zhodnotenia sledovaných finančných nástrojov. Napríklad americké akcie či európske akcie. V aktuálnej diskusii ide aj o to, či správcovské spoločnosti majú mať nárok na odplatu za zhodnotenie, keď sporiteľovi zarobia v absolútnom vyjadrení, alebo ak prekonajú zhodnotením zvolený benchmark. Súhlasíme, že odplata za zhodnotenie má byť naviazaná na mieru zhodnotenia. Nepovažujeme však za správne naviazať ju na benchmark, ale na absolútnu výkonnosť, ako je to dnes.

Prečo je to problém?

Problémom v súvislosti s benchmarkom sú jednak kritériá, na základe ktorých je stanovený, ďalej skutočnosť, že sa jeho výhodnosť pre sporiteľa môže po čase zmeniť, a tiež fakt, že nesprávne nastavený benchmark je rýchla cesta k potenciálnym problémom. Napríklad pri flexibilných reakciách na meniace sa podmienky na svetových trhoch.

Cieľom je tiež zriadiť poradný orgán vlády. Ten by mal raz za štyri roky vypracovať investičnú stratégiu na zhodnocovanie financií v rôznych fondoch. Ako majú fondy investovať, aby zaručili čo najvyšší výnos?

Nesúhlasíme s potenciálnym zavedením medializovaného inštitútu investičnej rady, a to z viacerých dôvodov. Už v minulosti sa ukázalo, že štátni odborníci sporiteľom viac škodia ako pomáhajú. Riziko takejto inštitúcie je možné vidieť najmä v potenciálnych politických vplyvoch vo vzťahu k investičným politikám. Mohlo by dôjsť k zvýšeniu rizika deformácií druhého piliera. V neposlednom rade by inštitút ohrozil aj dlhodobú stabilitu úspor v správe druhého piliera, lebo by v plne záviseli od rozhodnutí jediného inštitútu a jeho personálneho obsadenia.

Správcovské spoločnosti by mali prevziať zodpovednosť za nakladanie s prostriedkami sporiteľov. Ako to hodnotíte?

DDS-ky predsa vždy mali a majú zodpovednosť za nakladanie s prostriedkami sporiteľov. Práveže niektoré návrhy v ústavnom zákone smerujú k tomu, že časť zodpovednosti, napríklad za nastavenie investičnej stratégie investičnou radou, by nemali plne pod kontrolou, proti čomu vystupujú.

Často sa porovnávame s krajinami ako Rakúsko či Slovinsko. Mohli by ste porovnať náš systém sporenia a systémy týchto štátov? Prečo sa majú ich dôchodcovia lepšie?

Je komplikované porovnávať náš systém s akýmkoľvek iným dôchodkovým systémom. Sú veľmi odlišné. V Rakúsku a Slovinsku, ktoré spomínate, sa s druhým pilierom v takej forme, ako je nastavený u nás, nestretneme. V uvedených krajinách sú priemerné dôchodky vyššie ako u nás. Dôvodom je fakt, že priemerná výška dôchodku je odvodená od priemernej mzdy.

DESAŤ ZMIEN, KTORÉ BY MALI REFORMOVAŤ NÁŠ DÔCHODKOVÝ SYSTÉM

Ľudia si budú môcť šetriť na dôchodok vyššiu sumu, než je tá, ktorá je garantovaná štátom. Sľubuje to reforma dôchodkového systému, ktorú minister práce Milan Krajniak zhrnul do desiatich bodov. Prešla už pripomienkovým konaním. Tu sú navrhované novinky.

1. Do dôchodku budeme môcť odísť už po 40 odpracovaných rokoch. Rezort práce chce tým vyriešiť problém najmä tých, ktorí pracujú vo fyzicky náročných profesiách, napríklad opatrovateľky, zdravotné sestry, ľudia, ktorí robia v priemyselných fabrikách. Aby mohli odísť do dôchodku v takom fyzickom a zdravotnom stave, aby si dôchodok mohli aj užiť.

2. Po odpracovaní 15 rokov budeme mať garantovaný vek odchodu do dôchodku na základe takzvaného automatu vypočítaného z priemernej strednej dĺžky života. Čiže aj ten, kto 40 rokov neodpracuje, bude presne vedieť, kedy bude môcť odísť do dôchodku.

3. Do druhého – sporiaceho piliera majú vstupovať automaticky tí poistenci, u ktorých je predpoklad, že budú môcť sporiť aspoň 30 rokov. Mali by mať aj právo zo systému vystúpiť – na rozmyslenie budú mať dva roky.

4. Štát by mal garantovať, aby najmenej jedna štvrtina odvodov na dôchodok išla do druhého piliera.

5. Ústavne sa má garantovať doživotné vyplácanie dôchodkov – to znamená, že jednorazovo vyplatiť nasporenú sumu bude možné len v dvoch prípadoch: 1. v mimoriadne ťažkej životnej situácii; 2. ak človek nasporil len minimálnu sumu. Podrobnosti stanoví zákon.

6. Každoročne sa má ústavne garantovať právo na valorizáciu dôchodkov o dôchodcovskú infláciu. Ak teda v spotrebnom koši výdavkov, ktoré sú dôchodcovia nútení vynakladať, stúpnu ceny o nejaké percento, alikvotne musí stúpnuť aj dôchodok. Zabezpečiť sa tak má Ústavou garantované právo na pokrytie životných nákladov penzistov.

7. Zaviesť sa má právo na mimoriadne zvýšenie dôchodku, ak sa ekonomike darí, ak sme vo fáze hospodárskeho rastu, verejné financie sú v poriadku, v prebytku, v takom prípade bude možné zvýšiť dôchodok aj mimoriadne, nielen o dôchodcovskú infláciu.

8. Garantovať sa má solidarita v rámci jednej generácie. Čiže tí, ktorí odvádzajú na dôchodok, majú lepší príjem, sú bohatší a odvádzajú na svoj dôchodok viac, budú solidárni s tými, ktorí odvádzajú na svoj dôchodok menej. Platí to aj dnes, ale garancie má priniesť ústavný zákon.

9. Zaviesť sa má solidarita medzi generáciami tak zvaný rodičovský bonus. Deti budú môcť prispievať na dôchodok svojim rodičom tak, že 1/5 z odvodov, ktoré prídu na dôchodok, pôjde prostredníctvom rodičovského bonusu priamo rodičom detí.

10. Starostlivosť o maloleté dieťa nebude mať negatívny vplyv na výšku dôchodku v porovnaní s ostatnými poistencami, sporiteľmi.

Štátni odborníci sporiteľom viac škodia ako pomáhajú.