Nízke úrokové sadzby sú veľké riziko, odkazujú viacerí odborníci

Správcovia úspor v druhom pilieri vyzývajú na zrušenie garancií v druhom pilieri, keďže úrokové sadzby ECB sú veľmi nízke a pre správcovské spoločnosti je problém neprerábať.

Národná banka Slovenska (NBS) uskutočnila verejnú konzultáciu s vybranými expertmi z rôznych oblastí života s cieľom prispieť k prípadnej úprave smerovania činností Európskej centrálnej banky (ECB). Iniciatíva „NBS vás počúva“ je obdoba konzultácii, ktorá sa postupne uskutočňuje v každej krajine eurosystému. Eurosystém tvorí ECB a centrálne banky krajín eurozóny.

Konzultácia na Slovensku odhalila komplikovanosť problémov ekonomiky v celoeurópskom meradle. Uvoľnená politika Európskej centrálnej banky je dvojsečná zbraň, ktorá prináša pozitíva a aj negatíva.

Centrálne banky chcú stabilitu, dosahujú opak

Viacero odborníkov, ktorých ECB oslovila, sa obáva nízkych úrokových sadzieb. „Keď sa pozrieme na stav na kapitálovom trhu, o ktorom sa hovorí, že je zrkadlom ekonomiky, a pozrieme sa na reálnu ekonomiku, tak vidíme, že niečo nie je úplne v poriadku. Uplynulé obdobie a kríza spôsobená pandémiou uvrhli reálnu ekonomiku do výraznej recesie, stav na kapitálovom trhu je presne opačný. Indexy prepisujú svoje maximá,“ upozorňuje Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP).

Príčinu tohto stavu vidí aj v tom, akú politiku robia centrálne banky po celom svete. „Na jednej strane sa zdá byť pozitívne, že investori sa môžu tešiť vysokému zhodnoteniu, zároveň sa ale narušuje stabilita. Pre nás stabilita znamená, že sa môžeme spoľahnúť na nejaké empirické skúsenosti, ktoré zbierame desiatky, možno stovku, rokov. Tie skúsenosti hovoria o tom, že keď hľadám dlhodobo najvýnosnejšiu investíciu, tak idem práve na kapitálový trh a pri dlhodobej investícii mám relatívne veľkú istotu, že svoju investíciu reálne zhodnotím,“ dopĺňa R. Kopál.

Podľa jeho slov sa situácia v súčasnosti dostala mimo tejto zabehnutej normy, a to môže v budúcnosti znamenať problémy. „To, čo sa dnes deje, je stav, ktorý narúša tú istotu, ktorú sme mali. Lacné peniaze nafukujú cenu finančných aktív a vytvára sa falošný pocit nekonečného rastu, že investície napriek stavu reálnej ekonomiky prinášajú len kladné zhodnotenia,“ varuje R. Kopál. Varuje teda pred tým, že aj vplyvom uvoľnenej politiky centrálnych bánk po svete sa narúša pevná väzba medzi reálnou ekonomikou a kapitálovými trhmi.

Vážne narušenia väzieb medzi kapitálovými trhmi a reálnym základom, ktorý existuje v ekonomike, potom vedie k vytváraniu bublín. Napríklad prasknutie realitnej bubliny v USA stálo na začiatku globálnej krízy, ktorá sa naplno rozvinula v svetovej ekonomike v roku 2009. Podľa jeho slov je kríza je aj ozdravný proces a nie je potrebné robiť politiku tak, že sa zachránia úplne všetci a za každú cenu.

Cena, ktorú bude za tú záchranu potrebné zaplatiť, sa podľa R. Kopála odráža práve v tom, že sa naruší zdravý vzťah, medzi reálnou ekonomikou a kapitálovým trhom. „Z tohto pohľadu vnímame aktuálnu situáciu ako relatívne rizikovú a to aj napriek tomu, že snahou centrálnych bánk je presný opak,“ upozorňuje R. Kopál s tým, že dlhodobá závislosť na lacných zdrojoch vytvára nestabilitu.

Súčasná kríza ale objektívne spôsobila situáciu, ktorá si vyžaduje prísun lacných peňazí do ekonomiky. Pandémia ochorenia Covid-19 vytvorila núdzový stav, na ktorý ECB a NBS zareagovali stimulačnými opatreniami. Aj to ale prispieva k tomu, že vôbec nie je jasné, ako a kedy sa éra voľných peňazí na Slovensku skončí.

„Uplynulých desať rokov tu máme éru extrémne lacných peňazí a zatiaľ nevidíme ,exit stratégiu‘, ktorá by dávala zmysel. Od lacných peňazí sú závislé nielen domácnosti, ale aj vlády po celom svete, najmä tie, ktoré nemajú dobre konsolidované verejné financie,“ dopĺňa R. Kopál.

Samotní predstavitelia NBS súhlasia s tým, že nízke úrokové sadzby môžu byť hrozbou. „Jednoznačne sú riziká spojené s finančnou stabilitou, my si kladieme otázku, či sú väčšie výhody, alebo riziká takejto stratégie. Vieme si prestaviť, že by, pri istých hodnotách, ak by sme išli agresívne s úrokovými sadzbami ešte nižšie, tak tie negatíva by mohli prevážiť nad výhodami,“ poznamenal Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS.

Upozorňuje ale na to, že súčasná pandémia si nízke úrokové sadzby jednoducho vyžaduje. „Nie je problém ísť s úrokovými sadzbami formálne vyššie na päť aj desať percent, no zabili by sme tým veľmi veľkú časť oživenia ekonomiky.

Ťažšie sa zarába

Nízke úrokové sadzby na jednej strane znamenajú, že úvery sú relatívne lacné, na druhej strane ale spôsobujú to, že na mnohých bezpečnejších investíciách sa nedá v súčasnosti dosiahnuť kladný reálny výnos. „Vy dnes vlastne nie ste schopní poskytnúť investíciu konzervatívneho typu tak, aby generovala nejaký, čo len minimálny výnos. Istým spôsobom garantujete stratu,“ hovorí Roman Vlček, predseda predstavenstva Slovenskej asociácie správcovských spoločností s tým, že záporné úrokové sadzby nútia ľudí k tomu, aby si peniaze radšej zašívali do vankúša.

Špecificky záporné úrokové sadzby preto vníma ako riziko. „Ľudí to potom núti vyberať si produkty, ktoré majú ďaleko vyššie riziko a toto riziko môže byť neprimerané tomu, čo by boli títo investori schopní uniesť,“ dopĺňa R. Vlček.

Zrušenie garancií v dôchodkových fondoch?

Problém s nízkymi úrokovými sadzbami majú aj správcovia dôchodkových úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti majú konzervatívny prístup Slovákov k investovaniu každý deň na pracovnom stole.

Potenciál konzervatívnych investícií prinášať výnos je nižší a správcovia v druhom pilieri sa začínajú obávať, že by na to mohli skutočne doplatiť. V garantovaných fondoch totiž skutočne existuje záruka, že vklady budú aspoň na nule. Garantované fondy nesmú byť stratové v horizonte desiatich rokov. Dlhodobo nízke úrokové sadzby môžu spôsobiť, že nevýkonné garantované fondy, v ktorých sa nachádza väčšina prostriedkov, aspoň nulový výnos nedosiahnu.

Nízke nominálne a záporné reálne úrokové sadzby majú negatívny dopad na majiteľov dôchodkových úspor, z ktorých väčšina je umiestnená v dlhopisoch,“ hovorí Miroslav Kotov, predseda predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS). Upozorňuje na to, že hlavná úroková sadzba ECB je de facto nulová, no inflácia v eurozóne je kladná. Rast cien teda znižuje výnos a hodnota úspor je teda menšia.

M. Kotov vyzýva na to, aby sa nastavenie garancií v druhom pilieri zmenilo. „Cieľom ich zavedenia bolo, aby dôchodkové správcovské spoločnosti niesli zodpovednosť za zásadné chyby pri správe úspor klientov. V čase, keď sa zavádzali, o záporných sadzbách ešte nikto nechyroval,“ hovorí M. Kotov.

ECB podľa jeho slov nedrží zápornú len svoju depozitnú sadzbu, ale program nákupu aktív zo strany centrálnej banky znižuje do záporných hodnôt aj výnosy „väčšiny dlhopisov“. „Pre dôchodkové správcovské spoločnosti je v zásade nemožné, aby dlhodobo každý rok dosahovali kladné zhodnotenie v garantovaných fondoch,“ hovorí M. Kotov a dodáva, že záporné výnosy na štátnych dlhopisoch dosahuje aj Slovensko.

„Podľa nášho názoru je preto nutné a dôležité otvoriť súčasný mechanizmus nastavenia garancií a zásadne ho prehodnotiť, aby odrážal politiku ECB. Ideálne by bolo ho aj zrušiť, pretože v takomto nastavení pripravuje sporiteľov o vyššie výnosy v garantovaných fondoch,“ dodáva. V garantovaných fondoch bolo k 4. decembru tohto roka približne sedem miliárd eur, v negarantovaných bolo celkovo 3,1 miliardy eur.

NBS upozorňuje, že na nízke úrokové sadzby existujú dva pohľady. Slabšie výnosy a prerábanie napríklad niektorých sporiteľov je cenou za dostupnejšie úverovanie. To umožňuje prežiť mnohým firmám. „Babička možno prerába na svojich úsporách, ale vďaka tomu možno vnuk má prácu,“ uzatvára Michal Horváth, hlavný ekonóm NBS.