Indexové a akciové fondy v druhom pilieri zopakovali v roku 2024 dvojciferné výnosy
Žiaden z penzijných fondov nebol tento rok v strate.
Už druhý rok po sebe sa dôchodkovým fondom v druhom pilieri zameraným na akcie nadštandardne darilo. Najviac opäť zarobili indexové fondy, ktoré kopírujú vývoj akciových indexov zameraných najmä na rozvinuté trhy. Ročný výnos väčšiny z nich sa pohyboval okolo 25 percent, čo je ešte viac ako pred rokom.
Žiaden z dôchodkových fondov nebol v roku 2024 v strate. Zhodnotenie dlhopisových fondov sa pohybovalo približne od 1,1 do 4 percent. Na porovnanie, priemerná inflácia dosiahla necelé 3 percentá.
Čo tohtoročné výnosy znamenajú pre budúci dôchodok, zistia sporitelia z dôchodkových výpisov, ktoré im správcovia úspor zašlú v prvom štvrťroku. Vo výpise uvidia, ako im za rok narástli úspory a aká je odhadovaná výška ich dôchodku z druhého piliera.
V druhom pilieri si na dôchodok sporí viac ako 1,8 milióna ľudí. Majetok v dôchodkových fondoch už presiahol 17 miliárd eur. V negarantovaných fondoch je 70 percent úspor. To sú indexové, akciové a zmiešané fondy, ktoré aj najviac zarobili.
Ešte pred rokom 2023 bol väčší podiel úspor v dlhopisových garantovaných fondoch. Po reforme za Hegerovej vlády začali penzijné spoločnosti postupne presúvať penzijné úspory ľudí do indexových fondov. Starším sporiteľom tam idú len nové príspevky.
Vývoj na svetových akciových trhoch v roku 2024 ovplyvnilo najmä nadšenie z umelej inteligencie. Kľúčové centrálne banky znižovali vo vyspelých krajinách úroky, keďže inflácia začala klesať, čo takisto nahrávalo akciovým investíciám. Vývoj na trhoch ovplyvnilo aj znovuzvolenie Donalda Trumpa, ktorý v USA sľubuje nižšie dane.
Ktorým fondom sa darilo najviac
Najvyšší výnos, okolo 25 percent, mali za posledný rok indexové fondy dôchodkových spoločností VÚB Generali, NN, Allianz a Uniqa a aj akciový ESG fond spoločnosti NN. Indexový fond Kooperativy mal zhodnotenie zhruba 22 percent.
Neznamená to, že presne o toľko za rok narastú aj úspory každého sporiteľa.
Sporenie v druhom pilieri znamená, že sporiteľom sa tam každý mesiac presunie menšia časť ich dôchodkových odvodov a správcovia tieto peniaze investujú pri cenách platných na trhu v tom čase.
Indexové fondy však od svojho vzniku v roku 2013 zarábajú v priemere najviac a sporí si v nich čoraz viac sporiteľov, tí novovstupujúci automaticky.
„Niektorí sporitelia majú v indexovom fonde 100 percent majetku, niektorí iba 10 percent. Ale počet sporiteľov, ktorí majú majetok iba v garantovanom fonde, výrazne poklesol vďaka presunom,“ povedal šéf asociácie DSS a riaditeľ Allianzu DSS Miroslav Kotov. V Allianzi je to menej ako 10 percent sporiteľov.
Väčšina indexových fondov kopíruje akciový index MSCI World, v ktorom majú významné zastúpenie americké akcie. V roku 2024 sa americkým akciám výrazne darilo.
Vysoké zhodnotenie preto dosiahli aj akciové fondy. Pri nich je rozpätie dosiahnutých výnosov väčšie, no pri každom z fondov dvojciferné. Viac ako 25 percent zarobil už spomínaný ESG fond spoločnosti NN, akciový fond tej istej spoločnosti zarobil za rok o niečo viac ako 17 percent a Uniqa zasa o čosi menej ako 17 percent.
„Investičnou stratégiou fondu je udržiavať akciovú zložku na takpovediac strednej úrovni,“ vysvetľuje portfóliový manažér Uniqa Erik Osuský. Keď trhy rastú, prejaví sa to aj v nižšom výnose pri porovnaní s fondmi s vyšším podielom akcií.
No kým jeden rok výnosy – či už indexových, alebo akciových fondov – investorov potešia, ten ďalší môžu menej, upozorňuje dekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Michal Mešťan. Pripomína, že investovanie v druhom pilieri je dlhodobý proces.
Výnosy sporiteľov ovplyvnilo aj to, že Ficova vláda od januára tohto roku znížila odvody do druhého piliera na 4 percentá. Vlani bol pritom odvod 5,5 percenta z hrubej mzdy a mal sa postupne zvýšiť na 6 percent.
Z dlhopisových fondov najviac zarobil fond dôchodkovej spoločnosti NN (4 percentá), najmenej fondy spoločností Uniqa a Kooperativa. Rozdiely spôsobuje napríklad to, aké dlhopisy správcovia nakupujú a akú časť majetku fondu investujú do dlhopisov.
Napríklad Uniqa vraví, že fond je nastavený na dlhodobú výkonnosť a nižšiu úroveň kolísania hodnoty v čase. Keď v roku 2022 boli na trhoch výrazné prepady a dôchodkové fondy prerobili, najmenej stratil ich dlhopisový fond.
„Výnosy dlhopisových fondov v tomto roku sú podľa mňa v poriadku,“ hodnotí Mešťan.
Čo ovplyvní vývoj na trhoch na budúci rok
Hoci podľa viacerých prognóz sa svetová ekonomika budúci rok spomalí, očakáva sa, že rok 2025 bude pre finančné trhy vrátane akcií opäť rastový. „Je však na mieste očakávať menšie nárasty ako v posledných dvoch rokoch, ktoré boli skutočne nadpriemerné,“ hovorí akciový analytik spoločnosti Across Dominik Hapl.
Analytik finančných trhov J&T Banky Stanislav Pánis predpokladá, že Wall Street bude mať v roku 2025 vysoké, ale jednociferné zhodnotenie. „Európske akcie sú síce podstatne lacnejšie, no ich posun nahor bude obmedzovať slabý ekonomický rast, s ktorým je spojený aj pomalý rast firemných ziskov,“ hovorí.
Ako si ľudia sporia
Druhý pilier vznikol v roku 2004 a odvtedy prešiel mnohými zmenami. Výnosy fondov výrazne ovplyvnilo rozhodnutie prvej Ficovej vlády zaviesť v roku 2009 do druhého piliera porovnávanie dôchodkových výnosov na šesťmesačnej báze. Výsledkom bolo, že správcovia fondov radšej postupne odpredali akciové investície a všetky fondy investovali konzervatívne.
V roku 2013 zase Ficova vláda zmenou zákona presunula sporiteľov z akciových do dlhopisových fondov. Sporitelia to mohli odmietnuť a poslať Sociálnej poisťovni návratku, ale väčšina to neurobila, mnohí takú zmenu ani nepostrehli. Ich úspory však potom mali podstatne nižšie zhodnotenie ako úspory v akciových fondoch.
Minulý rok v júli začali dôchodkové spoločnosti presúvať majetok časti sporiteľov do indexových fondov. Výkonný riaditeľ asociácie DSS Kotov nedávno v rozhovore pre Denník N povedal, že približne 560-tisíc sporiteľov malo v tom čase majetok iba v garantovanom fonde, dokopy išlo o približne 3,5 miliardy eur. „Aktuálne má každý z nich 60 percent majetku v indexovom fonde a zhruba 40 percent v garantovanom fonde,“ povedal.
Presuny budú pokračovať až do konca budúceho roka. Nové príspevky sporiteľom už idú iba do indexových fondov. „Presun úspor do indexových fondov umožnil sporiteľom participovať na raste svetovej ekonomiky,“ povedal Kotov.
Fondy v druhom pilieri
Úspory v druhom pilieri spravuje päť dôchodkových spoločností. Každá z nich spravuje jeden indexový fond a jeden dlhopisový fond. To im prikazuje zákon. Niektoré majú navyše aj akciový alebo zmiešaný fond.
Indexové fondy kopírujú najmä vývoj indexu MSCI World, v menšej miere aj niektoré ďalšie indexy, ktoré sú zamerané napríklad na európske alebo americké akcie.
Indexové fondy zarábajú dlhodobo v priemere najviac. Tri z piatich fondov zarábajú posledných desať rokov v priemere viac ako 10 percent (VÚB Generali, Uniqa a NN). Indexové fondy Allianzu a Kooperativy okolo 9, resp. 8 percent ročne.
NN, Uniqa a VÚB Generali spravujú aj akciové fondy (buď len jeden, alebo aj zelený, resp. ESG fond). NN má aj zmiešaný fond. Majetok akciových fondov tvoria akciové investície iba sčasti (niekedy netvoria ani polovicu majetku), porovnateľný alebo menší podiel tvoria dlhopisové investície.
