Ekonóm Baláž: Slovensko nie je atraktívne ani pre našincov

Slovenskú ekonomiku trápi nedostatok pracovných síl. Zamestnávatelia sa sťažujú na to, že vznikajú pracovné miesta, ktoré nemá kto obsadiť. Každý rok sa počet ľudí, ktorí na trhu budú chýbať, bude zvyšovať aj o tridsaťtisíc. To je vážny problém, ktorý nemá ľahké a ani rýchle riešenia, a Slovensko sa musí zmieriť s tým, že pracovných síl bude ubúdať. „Vôbec sa tento problém nedá riešiť pôrodnosťou. Aj keby všetci uvedomelí dospelí išli teraz do spálne, výsledky na trhu práce by sme videli niekedy v roku 2050. Jedna z mála vecí, ktorá sa teraz dá urobiť, je riadená imigrácia, ktorá má svoje vlastné problémy,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Upozorňuje na to, že nepriaznivej demografickej krivke čelí v podstate celý vyspelý svet a Slovensko bude zápasiť s tým, že v porovnaní s inými krajinami nie je dostatočne atraktívne. Čoraz väčším problémom bude podľa neho odliv najšikovnejších ľudí z krajiny. „Nielen pre cudzincov nie sme atraktívni, ale ani pre vlastných občanov. V zahraničí študuje 28–tisíc študentov zo Slovenska a tretina až polovica vonku zostane. Možno by sme mali začať nielen s tým, že dovezieme cudzincov, no mali by sme presviedčať aj Slovákov v zahraničí, aby sa vrátili,“ hovorí.

Baláž je zároveň presvedčený, že štát by sa mal najprv pokúsiť lepšie vyberať existujúce dane a až potom v rámci konsolidačného úsilia uvažovať o zavedení nových daní. „ Možno sa nakoniec aj tak ukáže, že budú potrebné nové dane, ale najprv by som chcel vedieť, či dokážem efektívnejšie vyberať existujúce dane a až potom začnime rozprávať o zavedení nových daní a akých,“ hovorí.

Je nedostatok pracovníkov najzásadnejší problém slovenskej ekonomiky tak, ako to tvrdia predstavitelia zamestnávateľov? Hovoria, že firmy si nemajú z čoho vyberať.

Tých problémov by ste určite našli viac, ale áno, je to jeden zo zásadných problémov. Ľudia ale nechýbajú iba na Slovensku, chýbajú vo všetkých vyspelých ekonomikách. Tie tiež zažívajú demografickú zmenu, populácia starne, silné ročníky ľudí narodených niekedy v 70. rokoch odchádzajú do dôchodku a na ich miesto prichádzajú slabé populačné ročníky ľudí, ktorí sa narodili po roku 2000. Trh práce sa teda postupne vyprázdňuje. Nie je to len špecifikum Slovenska, je to typické pre všetky vyspelé ekonomiky, no špecifickým problémom Slovenska je, že má vysokú emigráciu a nízku imigráciu ľudí. Nedokážeme jednoducho úbytky pracovnej sily nahrádzať ľuďmi, ktorí prichádzajú zo zahraničia, naopak, o pracovnú silu prichádzame tým, že ľudia odchádzajú do zahraničia.

Čo to pre ekonomiku v najbližšom období môže znamenať?

Je to veľmi komplexný problém, ktorý sa nedá vyjadriť jedným číslom. Je jasné, že pokiaľ chcete vykonávať nejakú ekonomickú činnosť, potrebujete na to ľudí. Ide o to, akých máte ľudí, koľko a aké majú vzdelanie. To veľmi závisí od štruktúry ekonomiky. Napríklad slovenská ekonomika je veľmi proexportne orientovaná. Exportujeme hlavne autá a strojárske výrobky a to sú odvetvia, v ktorých sa ľudská práca do veľkej miery dá nahradiť – robotmi, softvérmi, prípadne nejakou automatizáciou. Ak ste niekedy boli vo výrobnej hale automobilky, tak ste videli, že je plná robotov. Pred tridsiatimi rokmi tam v podstate boli len ľudia. Tým nechcem povedať, že nedostatok pracovníkov nie je problém, je to veľký problém, ale menší ako napríklad v Grécku. Tam je ekonomika do veľkej miery postavená na cestovnom ruchu a to je odvetvie, v ktorom sa tak ľahko nedajú nahradiť ľudia strojmi.

V tomto kontexte sa hovorí aj o tom, že pracovné miesta, ktoré vznikajú, majú nízku pridanú hodnotu, čo tiež má vplyv na to, aké pracovné miesta vznikajú a akých ľudí lákame do krajiny. Takéto miesta ale nie sú dostatočne konkurencieschopné. Je to tak?

Je to presne tak, ako hovoríte, pretože u nás sa vykonáva iba montáž a pridaná hodnota v podstate pozostáva len zo mzdy pracovníkov. Tieto mzdy sú na slovenské pomery slušné, no v porovnaní napríklad s Rakúskom a Nemeckom sú podstatne nižšie. Tam sa okrem iného robí aj výskum a ďalšie činnosti, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu. A tak sú mzdy aj oveľa vyššie.

Môže sa stať aj Slovensku, že v horizonte desiatich až pätnástich rokov sa tieto automobilky preto zbalia a jednoducho presunú činnosti s nízkou pridanou hodnotou do ešte lacnejších regiónov – napríklad východnejšie od nás?

Aktuálne k nám prichádza automobilka Volvo, čo je čínska firma, pretože má čínskych majiteľov. Oni sem neprichádzajú preto, že by nejako špeciálne milovali Slovensko. Prichádzajú sem preto, že sme členská krajina EÚ a eurozóny. To sú dve výhody naraz. Nebude vznikať bariéra na dovozy, ktorú chce EÚ voči Číne čoraz viac uplatňovať. Veľká výhoda je aj spoločná mena euro. Nemáte totiž problém s kurzovými rozdielmi a podobne. Oni veľmi presne vedia, prečo sem prichádzajú, a čo sa bude diať o pätnásť rokov, vám nikto presne nepovie. Starnutie populácie je ale problém aj pre destinácie, ktoré sú pre tieto firmy alternatívou. Nie je náhoda, že prichádzajú na Slovensko. Možno by ste našli nižšie mzdy napríklad v Bulharsku, no tam toto odvetvie nemá tradíciu, chýbajú technické zručnosti, nezaviedli euro a tiež sú ďaleko od odbytových trhov. Myslím tým Nemecko, Francúzsko a aj Taliansko. Pozícia Slovenska je určite výhodnejšia.

Nie je to teda o tom, že si tieto firmy iba zrátajú náklady a podľa toho sa rozhodnú.

Určite nie. Tiež si totiž musia tieto firmy položiť otázku, kam by išli. Lepšiu demografickú situáciu majú určite vo Francúzsku, táto krajina ťaží z vysokej imigrácie, no možno je až privysoká. Navyše tam sú výrobné náklady omnoho vyššie.

Ako sa dá problém s chýbajúcimi pracovníkmi riešiť?

Je to problém demografickej zmeny a jeho hlavnou črtou je, že ide o pomerne pomalý proces. Keď sa rodili silné populačné ročníky „Husákových detí“. V rokoch 1979 a 1980 sa narodilo stotisíc detí ročne, tak sa to prejavilo vlnou veľkého počtu nezamestnaných ľudí po roku 2001. Títo ľudia totiž nedokázali nájsť zamestnanie. Teraz je problém opačný, keď chcete odniekiaľ zobrať stotisíc ľudí, tak je to nemožné, lebo tí ľudia sa jednoducho nenarodili. My tieto veci šibnutím čarovného prútika za rok, prípadne za dva, nevyriešime.

Vôbec sa tento problém nedá riešiť pôrodnosťou. Aj keby všetci uvedomelí dospelí išli teraz do spálne, výsledky na trhu práce by sme videli niekedy v roku 2050. Jedna z mála vecí, ktorá sa teraz dá urobiť, je riadená imigrácia, ktorá má svoje vlastné problémy.

Aké?

Slovensko bude mať určite problém s tým, aby týchto ľudí do spoločnosti integrovalo. Ďalší problém nastane vo chvíli, keď budeme chcieť ich udržať. U nás pracuje 107–tisíc cudzincov, no v prevažnej miere sú to ľudia, ktorí prichádzajú cez pracovné agentúry. Sú to prevažne muži, ktorí sem prišli zarobiť peniaze a potom, keď sa zaučia, tú istú prácu pôjdu robiť do Nemecka za omnoho vyššiu mzdu. Ani imigrácia teda tento problém pravdepodobne nevyrieši.

Čo teda s tým?

Je viacero čiastkových vecí, ktoré môže krajina urobiť. Môžeme sa sústreďovať na skupiny, ktoré v minulosti boli typicky menej zamestnávané. Jednou z nich sú ženy. Ešte pred dvadsiatimi rokmi bola zamestnaná každá druhá žena, teraz je v zamestnaní sedemdesiat percent žien. Stále sa teda dá zamestnávať viac žien a aj sa to deje. Ako jednoduchý príklad môžem uviesť, že sa viacej žien objavuje ako šoférok autobusov či električiek. Vidíte aj oveľa viac žien v Policajnom zbore. Aj to je ale zdroj, ktorý nie je nekonečný. Hranice sa postupne blížia.

Ďalšou možnosťou je vyššie zapojenie príslušníkov marginalizovaných skupín. Ani týchto ľudí ale nie je toľko, koľko pracovnej sily si vyžadujú povedzme aj relatívne jednoduché zamestnania. Ani čiastkové riešenia nie sú zázračné a musíme sa zmieriť s tým, že pracovných síl bude menej a menej.

Vlastne hovoríte aj to, že ako krajina nie sme pre cudzincov atraktívna destinácia.

Nielen pre cudzincov nie sme atraktívni, ale ani pre vlastných občanov. V zahraničí študuje 28–tisíc študentov zo Slovenska a tretina až polovica vonku zostane. Možno by sme mali začať nielen s tým, že dovezieme cudzincov, no mali by sme presviedčať aj Slovákov v zahraničí, aby sa vrátili.

Títo ľudia poznajú reálie, hovoria slovensky, sú to jednoducho naši ľudia. To je prvé, na čo by som sa zameral, doteraz sme v tomto smere veľa úsilia nevynaložili. Až potom, keď zistíme, že z tohto zdroja nevieme ďalej čerpať, až potom by som zvážil, koľko cudzincov by som rád priviedol na Slovensko a odkiaľ.

Čo sú teda kľúčové okolnosti, ktoré ľudí vyháňajú z krajiny?

Nepovedal by som to tak, že ich z krajiny vyháňajú, nemáme tu napríklad vojnu alebo hladomor. No platí, že v konkurencii mnohých iných štátov je tu nižšia životná úroveň a Slovensko je menej atraktívne. Ak sa bavíme o vysokoškolských študentoch, tak, bohužiaľ, naše univerzity sú v medzinárodných rebríčkoch kvality o stovky miest nižšie ako napríklad susedná univerzita vo Viedni. Keď chceme, aby tu ostali mladí talentovaní ľudia, potrebujeme vyriešiť problém nízkej kvality vysokého školstva. Zatiaľ nevidíme, že by sa zásadným spôsobom zlepšovalo. A to tiež nie je úloha na jeden rok. Nefunguje to tak, že vláda prijme opatrenie a konkrétna univerzita sa do dvoch rokov zázračne zlepší. Sú to dlhodobé veci a politici sa budú musieť dohodnúť, že tieto oblasti zostanú mimo politického zápasu koalície s opozíciou.

V našom prípade je zrejme problém aj to, že české vysoké školstvo je kvalitnejšie, kultúrna blízkosť je veľká a jazyková bariéra v podstate nulová.

To je pravda, no platí, že ani české vysoké školstvo nepatrí k európskej špičke. Stále sú niektoré české univerzity o niekoľko stoviek miest v rebríčku vyššie ako Univerzita Komenského.

Do akej miery sa problém, ktorý máme na pracovnom trhu, bude dať riešiť rozvojom umelej inteligencie?

Sú oblasti, kde nám umelá inteligencia pomôže, no sú oblasti, kde bude ľudská práca naďalej kľúčová. Hovorím o umeleckých činnostiach, ale aj o prácach ako údržba potrubia. Žiaden robot nedokáže riešiť inštalatérske práce. V podstate vždy tam vznikajú špecifické situácie, nedá sa táto štandardizovať a normovať. Ľudí budeme potrebovať na vysokokvalifikované práce, ale aj na robotnícke práce, tie umelá inteligencia nenahradí. To isté platí aj v sektore služieb. Umelá inteligencia vás neobslúži v hoteli.

Táto situácia sa odráža aj na trhu práce. Národná banka Slovenska upozorňuje, že bez zmeny ďalších politík budeme potrebovať na udržanie počtu pracujúcich 280–tisíc ľudí, ak by sme chceli zachovať pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami, je to vyše milióna. Sedia tieto čísla?

Tieto čísla sú založené na mnohých predpokladoch. Pomer dôchodcov a pracujúcich je len jeden z parametrov systému. Záležať bude aj na tom, či sa do dôchodku pôjde vo veku 65 rokov alebo 68 rokov ako v mnohých vyspelých ekonomikách. Tiež bude záležať na tom, aká výkonná bude naša ekonomika. Ak by sa výkonnosťou priblížila českej, tak by vyprodukovala omnoho viac prostriedkov a aj pri menšom počte prispievajúcich by dokázala dôchodky udržať. Tých parametrov je veľa.

Banka hovorí o určitej projekcii, teda zobrazuje, čo sa stane, ak sa nič nestane a vývoj pôjde po aktuálnej trajektórii. Ten skutočný vývoj udalostí môže byť lepší a aj oveľa horší.

Platí, že bude nevyhnutná zmena dôchodkového systému? Napríklad zvyšovať odvody, znižovať dôchodky alebo zvyšovať dôchodkový vek?

To, čo spomínate, sú všetko politické rozhodnutia. Nikto vám nemôže s určitosťou povedať, čo jednotliví politici vymyslia zajtra a my sa bavíme o horizonte pätnástich rokov.

Ešte pred pandémiou ochorenia COVID–19 sme mali systém, ktorý bol dobre nastavený. Chodili sem misie z Európskej komisie a aj z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a hovorili o tom, že systém je dobre nastavený aj vzhľadom na demografickú zmenu. Potom prišli okolnosti ako trináste dôchodky, rodičovské dôchodky, skoré odchody do predčasného dôchodku a to sú všetko okolnosti, ktoré dôchodkový systém deformovali.

Je v súčasnosti dôchodkový systém príliš štedrý?

Názory, ktoré počúvame z OECD, Európskej komisie a aj od slovenských ekonómov, sú pomerne zhodné. Systém je v súčasnosti nastavený tak, že nie je dlhodobo udržateľný. To neznamená, že sa zrúti, nejakým spôsobom dôchodkový systém funguje aj na Ukrajine počas vojny. Hovoríme len o tom, že ak je dnes príliš štedrý, tak o desať rokov už taký štedrý nebude môcť byť.

Ako v celkovom kontexte vnímate konsolidáciu verejných financií? Je priestor na zoštíhlenie štátu?

Nemám sa v podstate na čo dívať, nebol predstavený ucelený plán konsolidácie. Počúvame rôzne chýry o rôznych daniach, no ucelený plán zatiaľ nie je. Vláda hovorí aj o tom, že začne prepúšťať v štátnej správe, no teraz o tom príliš nehovorí. Keď chcete niekoho prepúšťať, tak musíte v štátnej správe urobiť audit a zistiť, kde ľudia chýbajú a kde sú navyše.

Špekuluje sa o rôznych daniach, ktoré by sa mohli dvíhať. Ktoré dane by sa mohli zvýšiť?

Štát už teraz, samozrejme, vyberá nejaké dane, najväčší daňový príjem, nehovorím o odvodoch, je daň z pridanej hodnoty. Táto daň kedysi bola povestná vysokými daňovými únikmi, takzvanou daňovou medzerou. V posledných rokoch sa ju podarilo do veľkej miery uzavrieť, no každý rok sa niekde stratí zhruba 870 miliónov eur.

Dokonca sa minister financií sťažuje, že sa daňová medzera na DPH opäť zvyšuje.

Kým by som začal s vyberaním nových daní, tak by som sa možno pozrel na to, ako vieme vyberať tie existujúce.

U nás pracuje 107–tisíc cudzincov, no v prevažnej miere sú to ľudia, ktorí prichádzajú cez pracovné agentúry. Sú to prevažne muži, ktorí sem prišli zarobiť peniaze a potom, keď sa zaučia, tú istú prácu pôjdu robiť do Nemecka za omnoho vyššiu mzdu.

Pre finančné trhy je dôležité, akým spôsobom hospodárite. Finančné trhy nezaujíma, ako deficit znížite, ale to, či zníženie je udržateľné a neoslabuje hospodársky rast. Práveže, ak by sa podarilo ďalej znižovať daňovú medzeru na DPH, tak štát má viac príjmov a lepšiu schopnosť zvládnuť svoj dlh.