Kto príde o najviac peňazí? Najväčší správca dôchodkov objasňuje vládne zmeny v druhom pilieri
Vláda prichádza s návrhom zníženia výšky odvodov do II. piliera. Zatiaľ to neprešlo, no skúsme si zhrnúť, čo to znamená.
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností vydala stanovisko, kde nesúhlasí s týmto krokom. Upozorňujeme na to, že z ekonomického hľadiska nejde o úspory. Keď to uvedieme na príklade domácnosti, tak keď príjmy mojej domácnosti nepostačujú kryť moje výdavky, tak buď znižujem výdavky, alebo zvyšujem príjmy.
Keď však začnem míňať úspory, tak to v žiadnom prípade nie je šetrenie. To isté platí aj pri II. pilieri. Peniaze, ktoré si sporitelia posielajú a budú posielať do II. piliera, sú ich budúce úspory. Týmto krokom si len posunieme do budúcnosti problém, o ktorom všetci vieme, že príde, a to je problém zlej demografie Slovenska.
Nie je to prvýkrát, čo za vlád Roberta Fica došlo k výrazným parametrickým zmenám. Čo to bude v konečnom dôsledku znamenať pre budúce dôchodkové nároky tých ľudí, ktorí sú v II. pilieri, a tiež tých, ktorí sa do II. piliera nezapojili?
Znižovanie príspevkov do II. piliera v zásade znamená pre vládu, ktorá to spraví, pomerne jednoduché riešenie – dostane sa k peniazom. Tieto peniaze ich nestoja v danom okamihu veľa politickej námahy.
Samozrejme, je to len presun problémov do budúcnosti, pretože úspory v II. pilieri budú slúžiť na to, aby pokrývali nároky a požiadavky dôchodcov v budúcnosti, a to v čase, keď bude demografia taká zlá, že priebežný systém nebude stíhať a nebude schopný pokryť požiadavky budúcich dôchodcov.
Veľmi jednoducho: ak dnes máme na Slovensku približne 1,1 milióna dôchodkov, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, a počet pracujúcich je približne 2,5 milióna, tak v horizonte 15 – 20 rokov sa očakáva, že sa tento pomer vyrovná, čiže bude jedna k jednej. To znamená, že jeden pracujúci bude v úvodzovkách zo svojich odvodov musieť živiť jedného dôchodcu. A takáto situácia je proste neúnosná bez toho, aby tí budúci dôchodcovia nemali dostatočné úspory. Práve na to slúži II. pilier.
Skúsme prejsť konkrétne k návrhu zníženia odvodov na štyri percentá. INEKO prišlo s prepočtom, že pre človeka, ktorý má dnes 25 rokov a zarába približne priemernú mzdu v hospodárstve, teda zhruba 1 400 eur mesačne, sa práve týmto znížením odvodovej miery na štyri percentá jeho budúci dôchodok zníži o zhruba 88 eur. Čo si o tom myslíte?
Nebudem rozporovať tento výpočet, podľa mňa je za daných predpokladov vykonaný korektne. Platí však, že rôzni sporitelia budú týmto zasiahnutí rôzne, podľa toho, v ktorej fáze sporenia sa momentálne nachádzajú.
Môžete to konkretizovať?
Momentálne sú odvody 5,5 percenta a mali postupne rásť až do cieľovej výšky šesť percent v roku 2027. Na zjednodušenosť predpokladajme, že sú odvody šesť percent po celý čas. Ak si vezmeme sporiteľa, ktorý ide do dôchodku v januári 2024, tak ten nebude touto zmenou zasiahnutý vôbec, pretože už odchádza do dôchodku. Na opačnom spektre sú sporitelia, ktorí len prídu do II. piliera, sú mladí, povedzme, že 25 rokov je ten vek, keď ľudia do II. piliera vstupujú.
Máme teda sporiteľov, ktorí si namiesto celoživotných odvodov vo výške šesť percent do II. piliera budú odvádzať štyri percentá, čo znamená ich pokles dôchodku z II. piliera o jednu tretinu. Taký je momentálne návrh.
Takže najväčší dosah to bude mať na mladých ľudí, pretože tí majú pred sebou celý čas sporenia a pokles príspevkov do II. piliera ich postihne počas veľmi dlhého obdobia sporenia. A, samozrejme, sporitelia, ktorí už sú v II. pilieri, sa pohybujú niekde v tomto spektre od nuly do 30 percent, podľa toho, ako dlho v II. pilieri sú a ako dlho ešte do konca sporenia majú.
Parametrické zmeny systému viedli k rôznym výškam príspevkov. Akým spôsobom sa potom budú meniť nároky z II. piliera?
Nároky z II. piliera sa počítajú veľmi jednoducho, lebo je čisto zásluhový a každý sporiteľ má svoj vlastný dôchodkový účet. To znamená, že každému sporiteľovi môžeme vyplatiť iba to, čo tam má. To znamená, že akýkoľvek zásah do II. piliera, ktorý znižuje príspevky do II. piliera alebo zhodnotenie v II. pilieri, negatívne vplýva na koncovú hodnotu úspor v II. pilieri, a teda znižuje budúce dôchodky sporiteľov.
Nie je to len o výške príspevkov, hoci tie sú, samozrejme, zásadné, ale v minulosti sme boli svedkami mnohých iných zásahov do II. piliera, ktoré znížili jeho výkonnosť a zhodnotenie, povinné garancie a časté zmeny, ktoré majú dosah na investičné stratégie. To môže spôsobiť, že investiční manažéri v dôchodkových správcovských spoločnostiach nemôžu investovať tak, aby zúročili dlhodobý horizont dôchodkového sporenia. Vždy musia myslieť na to, že môžu nastať zmeny v krátkodobom horizonte, a musia prispôsobovať spôsob investovania tomuto faktu. To tiež znižuje zhodnotenie v II. pilieri.
Jedna z posledných zmien sa týkala aj presunu ľudí z konzervatívnych fondov do rastových a indexových fondov, je to podľa vás správne?
Je to správne riešenie. Po presune v roku 2013 bola drvivá väčšina sporiteľov v garantovaných fondoch bez ohľadu na to, aký mali vek a ako dlho boli v II. pilieri. Dôchodkovým správcovským spoločnostiam sa od roku 2013 postupne podarilo popresúvať približne polovicu z týchto sporiteľov do takých fondov, ktoré zodpovedajú ich veku. Stále je však množstvo sporiteľov, ktorých rozloženie úspor nezodpovedá tomu, aký majú pred sebou dlhodobý horizont.
Jednoducho povedané, keď mám do konca sporenia ešte 30 rokov, je nezmysel, aby som mal všetky peniaze v garantovanom dlhopisovom fonde. Ale peniaze v takomto dlhom horizonte by mali pracovať v indexových akciových fondoch. Presun je teda zameraný práve na týchto sporiteľov. Sporitelia, ktorí sa od presunu v roku 2013 sami rozhodli, ako chcú mať svoje peniaze rozložené v II. pilieri, a to či už zmenou dôchodkovej správcovskej spoločnosti, alebo zmenou fondov, alebo do II. piliera len vstúpili po roku 2013, tých sa tento presun vôbec netýka. Týka sa iba tých, ktorých majetok bol v roku 2013 presunutý v garantovanom fonde a oni ho odvtedy nechali tak.
Dôchodkové správcovské spoločnosti teda postupne presúvajú peniaze do indexových fondov tak, aby zodpovedali veku sporiteľa, a robíme to postupne počas dva a pol roka. Začali sme v tomto júli, čiže máme za sebou približne pol roka presunov, a ešte máme pred sebou ďalšie dva roky. Zákon nám káže, aby sme to robili postupne, vzhľadom na to, že sporitelia tam už majú značné úspory, tak aby sa nestalo, že ich v jeden deň presunieme a na druhý deň fondy na akciových trhoch padnú. Všetky nové príspevky počas tohto presunu idú práve do indexových fondov. Je to určite krok správnym smerom. Zosúladí sa investičný horizont s rozložením úspor sporiteľov. Tento predchádzajúci nesúlad bol jedným z najväčších problémov v II. pilieri.
Minulý rok došlo na trhu k zvláštnej situácii, keď klesali dlhopisy aj akcie naraz. Cítili ste vtedy tlak?
Výkonnosť garantovaných aj negarantovaných fondov bola v uplynulom roku slabá, ale necítili sme tlak. Mám pocit, že po 20 rokoch existencie II. piliera si už všetci uvedomujú, že finančné trhy kolíšu. Dlhopisové trhy menej, akciové viac. Čiže tak ako máme v oboch fondoch za sebou silné roky, tak prídu aj slabšie. Napríklad tento rok je opätovne silný, či už v kategórii indexových negarantovaných fondov, alebo garantovaných fondov.
Všetci si to zrejme neuvedomujú, inak by tie peniaze neležali ladom v konzervatívnych fondoch. S čím to súvisí? Je to nevedomosť alebo nezáujem?
To je ťažká otázka. Dlhodobo si myslíme skôr to, že je to nevedomosť.
Viete s tým niečo robiť?
Momentálne úspory presúvame, čiže sporitelia sa dostanú z garantovaných fondov zákonným presunom. To je pre nás prvá časť príbehu. Druhá, omnoho dôležitejšia časť, bude sporiteľov v negarantovaných fondoch udržať, aby ľudia nespanikárili a pri prvom poklese nám neušli naspäť do garantovaných fondov. Takéto preskakovanie z fondu do fondu na základe minulej výkonnosti je tou najhoršou možnou stratégiou.
Je to chytanie mačky za chvost.
Takže sa musíme teraz snažiť komunikovať so sporiteľmi a vysvetliť im, že to nie je len o presune. Že dlhodobý úspech investovania v II. pilieri je aj o tom, aby to investovanie bolo konzistentné a aby sme sporiteľov vo fondoch udržali.
Je to teda o vytrvalosti. Je to maratónsky beh, nie šprint na 100 metrov.
Presne tak.
Poďme k širším ekonomickým veciam, ktoré sa týkajú miery závislosti. Tá sa na Slovensku do roku 2050 podľa OECD zvýši dokonca na 58 percent, čo znamená, že bude viac dôchodcov ako ľudí v ekonomicky aktívnom veku. Čo sa s tým dá robiť? Bol vymyslený II. pilier, ten je však stále bombardovaný parametrickými zmenami. Existuje nejaké systematické riešenie, ktoré by fungovalo?
Pre I. aj pre II. pilier je pravidlom priznať si, že problémy tu budú. Už vidíme prvé príznaky demografických problémov. Populačne slabšie ročníky prichádzajú na vysoké školy a na trh práce, viac ľudí nám teda odchádza do dôchodku, ako prichádza na trh práce. Slovensko je v špecifickej situácii. Desať rokov pred revolúciou tu boli extrémne silné populačné ročníky, a aby sme demografický problém ešte umocnili, tak po roku 1989 prišiel prudký a rýchly pokles pôrodnosti. Z tohto poklesu sa Slovensko už nespamätalo.
Počet novonarodených detí sa od revolúcie až dodnes kolíše okolo 50- až 60-tisíc. Z tohto počtu 100-tisíc detí už nespravíme, tam už sú karty dávno rozdané. V dôsledku týchto faktorov má Slovensko so starnutím väčšie problémy. Problém je ten, že aj pri I. pilieri si musíme priznať, že v budúcnosti nebudeme môcť byť takí štedrí, ako sme dnes. Pomer dôchodkov verzus priemerných miezd v hospodárstve nebude taký štedrý ako dnes. Musíme sa na to postupne pripraviť. Napríklad dôchodkový vek musíme zvyšovať postupne. Všetky náhle zmeny sú prijímané s nevôľou. Čiže tak ako chceme postupne zvyšovať dôchodkový vek, musíme postupne znižovať štedrosť v I. pilieri. A, samozrejme, mali by sme zvyšovať váhu II. piliera, pretože tieto problémy nás skrátka dobehnú.
Vo Francúzsku ľudia vyšli pre zmeny v dôchodkoch do ulíc. Čo si myslíte, že sa bude diať u nás?
Čím viac budeme zmeny odkladať, tým výraznejšie a silnejšie ich budeme musieť v jednom momente prijať. Zmeny v dôchodkovom systéme sú citlivou témou pre každého, pretože dôchodkový vek sa týka každého z nás, preto by mali byť prijímané postupne a s dostatočným predstihom. Pretože keď budeme tú plechovku kopať dole ulicou pred sebou, tak raz na tú stenu narazíme, a vtedy sa môže stať presne to, že sa budú musieť prijať razantné a výrazné zmeny, a tie môžu vyhnať ľudí do ulíc.
V Lotyšsku ľuďom plošne počas veľkej finančnej krízy v roku 2009 znižovali dôchodky o 30 percent a ľudia do ulíc nevyšli. Prečo to bolo tak?
To je asi skôr sociologická otázka. Netrúfam si povedať, prečo to bolo tak, či sú uvedomelejší a pochopili, že istú časť záťaže musia niesť. Zníženie dôchodkov bolo riešením aj v Grécku, lebo tam sa tiež dlho hodovalo nad možnosti spoločnosti a jedného dňa sa mladí právom spýtali, prečo majú platiť účet za hostinu, na ktorej nehodovali oni, ale generácia ich rodičov a starých rodičov.
Toto sa pokojne môže stať aj nám. Keď budeme dlhodobo uprednostňovať výšku dôchodkov a blahobyt staršej generácie na úkor mladej generácie, tak sú dve možnosti. Buď raz povedia, že nechcú platiť tieto účty, alebo sa jednoducho zdvihnú a odídu. V dnešnej dobe voľného pohybu či už po Európe, alebo po svete nie je problém odísť.
V roku 2024 by mohli úroky začať klesať. Čo si myslíte, že takýto scenár spraví s výkonnosťou konzervatívnych a akciových fondov?
Je to dôležité najmä pre konzervatívne fondy. Tie nemali niekoľko rokov zlých. Výrazne zlý mali uplynulý rok 2022. Roky predtým mali mierne zápornú výkonnosť, ale neboli to nejaké dramatické čísla. Na to, aké výkonnosti sme zvykli mávať v garantovaných fondoch, bol rok 2022 slabší. Časť z tých strát je však nahradená, keďže tento rok dôchodkové fondy pracujú za vyššie úrokové sadzby.
A potom sú tu zmeny v II. pilieri, ktoré do toho zasahujú. Z garantovaných fondov presúvame sporiteľov do akciových indexových fondov, čiže nové peniaze neinvestujeme do vyšších úrokových sadzieb, lebo do toho fondu netečú. Naopak, dlhopisy predávame pred splatnosťami, pretože ich potrebujeme presúvať do akciových a indexových fondov, čo je, samozrejme, v dlhodobom horizonte dobré riešenie, ale aj toto poukazuje na to, že akékoľvek zmeny v II. pilieri, ktoré sú razantné, majú dosah na investičné stratégie.
Čiže my už teraz neinvestujeme v rámci garantovaných fondov výrazne nové objemy, pretože z garantovaných fondov skôr predávame a presúvame peniaze do akciových indexových fondov. Takže myslím si, že napriek tomu garantované dlhopisové fondy budú mať dobré obdobie, pretože úrokové sadzby sú momentálne vyššie a ceny dlhopisov sa za minulý rok už prispôsobili novým úrokovým sadzbám. Po tých slabších rokoch, čo sme zažili v garantovaných fondoch, nastalo dlhé obdobie mierneho rastu až stagnácie, to bolo obdobie, keď Európska centrálna banka držala úrokové sadzby na nule, čiže dlhopisové fondy zarábali plus-mínus nulu.
To sa dorovnávalo duráciou a rôznymi mixami korporátnych dlhopisov.
Presne tak. Uplynulý rok bol pre garantované fondy slabý. Tento rok už začínajú pracovať za vyššie úroky a prispôsobili sa vyššej úrokovej hladine. Pokiaľ by neprišlo k nejakému razantnému poklesu úrokových sadzieb, tak garantované fondy budú mať pred sebou pár rokov solídneho zhodnotenia.
Na akciových fondoch je ťažké byť prorokom. V zásade platí to, že dlhodobo vysoké úrokové sadzby sa vždy skôr či neskôr prejavia aj na akciových trhoch. Od začiatku tohto roka máme v indexových fondoch výkonnosť nad 15 percent, takže je možné, že úrokové sadzby sa prejavia a zhodnotenia budú výraznejšie, respektíve môže dôjsť k nejakej korekcii.
Ako je to s výplatnou fázou? Ako je možné, že ľudia, ktorí si povedzme nasporia v II. pilieri 20-tisíc eur pri priemernom veku dožitia 80 rokov, potom dostávajú dôchodok späť, ale keď to spočítame spolu, dostanú o niekoľko tisíc menej.
Skúsim zosumarizovať, ako prebieha celá výplatná fáza dnes a aká bude pravdepodobne v najbližších dvoch rokoch. Výplatná fáza hovorí to, že pokiaľ človek v momente žiadosti o vyplatenie úspor z II. piliera už čerpá dôchodok z I. piliera a ten dôchodok je vyšší ako referenčná suma, čo je približne priemerný dôchodok, tak tie peniaze si môže z II. piliera vybrať jednorazovo bez akýchkoľvek obmedzení.
Môže si ho teda vybrať po častiach, mám 20-tisíc eur, idem si to vyberať do piatich rokov a rozplánujem si to na mesačné výbery v alikvotnej výške. Dôchodková správcovská spoločnosť to vypláca klientovi, pokým sa prostriedky neminú. Samozrejme, pokiaľ by klient počas výplatnej fázy zomrel, tak všetko, čo je v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, je plne dediteľné.
Ako je to v prípade, že v čase odchodu do dôchodku je dôchodok z I. piliera nižší?
Ak je v čase odchodu do dôchodku dôchodok z I. piliera nižší ako referenčná suma, tak si sporiteľ musí zakúpiť doživotný dôchodok, čiže anuitu. To je poistný produkt, ktorý si zakúpi v životnej poisťovni. Musí si ho kúpiť minimálne v takej výške, aby sa dorovnal na referenčnú hodnotu.
Napríklad, keď mám z I. piliera dôchodok 500 eur a referenčná hodnota v danom roku je 550 eur, tak si musím zo životnej poisťovne dokúpiť minimálne doživotný dôchodok vo výške 50 eur, a potom môžem nakladať podľa uváženia so všetkými zvyšnými prostriedkami, ktoré mám na dôchodkovom účte.
Doživotné dôchodky vyplácajú životné poisťovne a sú počítané na základe matematických a aktuárskych modelov o tom, aký je predpoklad priemerného času dožitia. Veľmi na to napríklad vplýva výška úrokových sadzieb. Keď presuniem svoje úspory do životnej poisťovne, tak životná poisťovňa mi odtiaľ vypláca doživotnú rentu a zvyšok peňazí tam pracuje za úrokové sadzby. Čiže keď boli v minulosti úrokové sadzby nulové alebo záporné, tak to veľmi negatívne vplývalo aj na výšku doživotného dôchodku. Teraz, keď sú vyššie, prejaví sa to na výplatách z II. piliera pozitívne.
Doživotný dôchodok je poistný produkt, to znamená, že sporitelia, ktorí žijú kratšie, v zásade dotujú sporiteľov, ktorí žijú dlhšie. Lebo životná poisťovňa sa zaväzuje každému jednému sporiteľovi bez ohľadu na to, ako dlho žije, doživotne vyplácať daný dôchodok.
Poistenci, u ktorých poistná udalosť nenastala, dotujú svojím poistným tých, u ktorých nastala. To isté platí aj pri poistení áut. Ja platím poistku auta, ale keď v danom roku nebúram, tak mi to poisťovňa nevráti naspäť, ale moje poistné využije na plnenie udalostí, ktoré nastanú. To isté platí aj pri doživotných dôchodkoch.
To znamená, že ak sa bude zvyšovať priemerný vek obyvateľstva, tak to bude vplývať na výšku nakupovanej anuity negatívne? Chápem to správne?
Áno, pokiaľ budú sporitelia žiadať o dôchodok v rovnakom veku, to znamená, že budú mať pred sebou dlhší čas, ktorý strávia na dôchodku, čiže z toho aktuárskeho princípu budú dlhšie žiť, tak musia dostávať menej mesačne, inak by to nesedelo matematicky.
Ale tomu sa dá vyhnúť tak, že tak ako pri I. pilieri hovoríme o tom, že jednou zo základných foriem, ako sanovať I. pilier, je zvyšovanie dôchodkového veku, tak to isté platí aj pri II. pilieri. Pokiaľ sa síce ľudia dožívajú v priemere dlhšie, ale ja žiadam o doživotný dôchodok z II. piliera neskôr vo vyššom veku, tak moja stredná doba dožitia je kratšia, takže dôchodok je aj z II. piliera vyšší.
